HUMENNÉ. Bitku pri Humennom, ktorá sa odohrala v novembri 1619, možno smelo nazvať zabudnutá.
V slovenskej historiografii sa takmer nespomína, a keď, tak len okrajovo, v súvislosti s Jurajom III. Drugethom a Jurajom I. Rákocim.
Práve ich vojská sa neďaleko mesta stretli 22. a 23. novembra 1619, v jednej z bitiek stavovského povstania Gabriela Bethlena (1619 – 1626) a tridsaťročnej vojny (1618 – 1648).
Nečakané víťazstvo Juraja III. Drugetha, ktorý vlastnil v Humennom majetky, malo dôležité následky nielen v Uhorsku, ale aj v celom cisárstve.
Keď sa Gabriel Bethlen dozvedel o zdrvujúcej porážke Rákociho vojsk pri Humennom, ukončil obliehanie Viedne a časť vojska poslal na východ.
„Zabránil pádu Viedne. Nie náhodou ju poľskí historici nazývajú Prvá viedenská úľava, čo možno nazvať prvou záchranou Viedne. Druhou viedenskou úľavou bolo jej oslobodenie spod osmanského obliehania v roku 1683,“ hovorí regionálny historik Jozef Füry, ktorý mapuje minulosť hradov a hrádkov v Šariši, Zemplíne a na Zakarpatskej Ukrajine.
Neprávom málo známu bitku opísal v knižnej publikácii. Zasadil sa tiež o odhalenie pamätnej tabule k tejto udalosti na pešej zóne.
Chcel potrestať Drugetha
Samotnej bitke pri Humennom predchádzalo veľké vojenské ťaženie Gabriela Bethlena, nazvané Za náboženskú slobodu protestantov v Uhorsku a v Čechách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
