Humenčanka VIERA KARASOVÁ PETROVČINOVÁ (40) v umeleckej škole učí hru na klavíri, skladá piesne, píše texty, spieva, koncertuje a moderuje. Vo voľnom čase vyrába mydlá, recenzuje parfumy, rada pečie, miluje dlhé prechádzky. Vybrala si umelecké meno Vera Karas po tom, ako sa vydala. To všetko zvláda, aj keď je nevidiaca. Zrak nemá od malého dieťaťa.
Keď sme sa zhovárali pred siedmimi rokmi, boli ste plná elánu, všetko ste zvládali bez problémov. Ako je to teraz? Čo sa vo vašom živote zmenilo?
- Veľa vecí. Prišli aj krízy, rodinné problémy. Niektoré veci človek zvláda veľmi ťažko, tak to bolo aj v mojom prípade. Prišiel covid, paradoxne u mňa sa udialo počas tohto obdobia veľa pekných vecí aj z umeleckého, aj z pracovného hľadiska.
Ale poďme po poriadku. V roku 2016 som ukončila konzervatórium, bola som rada, že mám o jednu povinnosť menej. Naskytli sa mi ďalšie možnosti. Absolvovala som literárne kurzy, keďže píšem texty piesní, poéziu i prózu. Z Literárneho klubu sme sa stretávali v Levoči. V knižnici pre nevidiacich som prezentovala svoju tvorbu, hrala som a spievala. Pozvali ma na Čítanie bez bariér s Hanou Lasicovou do Zvolenskej knižnice. Pred dvomi rokmi som sa zapojila do súťaže Literárne talenty vo Vihorlatskej knižnici v Humennom. Moju báseň Spánok ocenili tretím miestom.
Nedávno som účinkovala na adventnom koncerte našej školy, opäť som mala možnosť prezentovať vlastnú tvorbu. To sú pre mňa doslova Vianoce, pretože väčšinou chodím vystupovať sama, iba s klavírom. Nemám stálu zostavu hudobníkov, ale teraz sme sa dohodli s kolegami hudobníkmi, že si zahráme spolu. Všetko sme dali dokopy za dva týždne. Už prv som pracovala na autorských piesňach, aranžmánoch, všetko si sama nahrávam, píšem noty. S kolegami sa mi spolupracovalo veľmi dobre, sú šikovní, vzdelaní a hudbe rozumejú. Nie sme konfliktné povahy, skúšky boli síce krátke, ale intenzívne a pohodové.
Nevidiaca: Nie je dobré pomáhať hendikepovaným, keď to nepotrebujú Čítajte Skladáte hudbu, píšete si texty, hráte i spievate?
- Áno. Som štyri v jednom. Sadnem si ku klavíru a začnem niečo hrať. Do toho mi napadne text, neraz, povedzme, v kúpeľni, rýchlo zoberiem diktafón a nahrám si ho. Hudobný nápad nahrávam do počítača, postupne nahrám všetky hudobné nástroje, ktoré potrebujem. Potom to spracúvam, akoby som bola v štúdiu.
Všetko si robím sama. Musela som sa naučiť zvládať mnohé technické veci, mám veľmi dobrých kamarátov, ktorí mi v prípade potreby poradia, pomôžu.
Spolupracujem aj s inými spevákmi či inými tvorcami, robím pre nich hudbu. Naposledy k filmu Ikony. Je to zdĺhavý proces, keby nás bolo viac, išlo by to rýchlejšie. Spolieham sa v prvom rade sama na seba, ale musím povedať, že spolupráca s inými muzikantmi je veľmi obohacujúca a dáva mojej tvorbe širší rozmer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
