VEĽKÝ KAMENEC, SPIŠ. Už v 13. storočí spomínaný kamenný hrad s vežou bol po stáročia mocnou baštou zemplínskych zemepánov. V 15. storočí za bratríckeho hnutia bol v rukách husitov. V roku 1673 na cisársky rozkaz bol zbúraný.
Pamätná tabuľa s týmto textom visí na stene klasicistického kaštieľa zo začiatku 19. storočia.
Nad ním sa na kopci vypína zrúcanina hradu, ktorej je venovaný text.
Strážny hrad bol pravdepodobne postavený v 13. storočí, po tatárskom vpáde. Počas desaťročí bol zničený.
Obec Veľký Kamenec v Trebišovskom okrese tesne pri maďarských hraniciach má tak na svojej pomerne malej rozlohe 1200 hektárov hneď dve národné kultúrne pamiatky.
Samospráva ich obe do vlaňajšej jari vlastnila, potom predala, vrátane priľahlých pozemkov vo výmere 22-tisíc metrov štvorcových, za 151-tisíc eur.
Hlavným dôvodom bolo, že pri malom rozpočte nemala financie na ich údržbu.
Novým majiteľom sa stala spoločnosť Manevi SK z Dunajskej Stredy.
Maďari nakúpili v nenápadnej obci. V jednom balíku získali dve pamiatky Čítajte Podmienky obce
Tá bola založená ako stopercentná dcérska firma maďarskej eseročky Manevi.
V súčasnosti je jediným spoločníkom Manevi SK tiež budapeštianska bývalá štátna firma Comitatus-Energia , ktorá však rovnako ako Manevi patrí tej istej maďarskej Nadácii na zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe, blízkej vládnej strane Fidesz premiéra Viktora Orbána.
Za Manevi SK podpísal kúpnu zmluvu Dénes Kővári, ktorý je jej konateľom a podľa obchodného registra žije v hlavnom meste Maďarska.
Prokuristom je podnikateľ Tibor Rigó z Dunajskej Stredy.
Veľký Kamenec si ako podmienku v kúpnopredajnej zmluve dal, že nový vlastník získané nehnuteľnosti využije na účely, ktoré nebudú znamenať zneuctenie charakteru a miesta stavby a budú využívané v súlade s dobrými mravmi.
Zmluva majiteľa zaväzuje, že do piatich rokov od rozhodnutia krajského pamiatkového úradu k stavebnému povoleniu kaštieľ zrekonštruuje v súlade s architektonicko-historickým výskumom z roku 2015.
Jedna z miestností kaštieľa musí slúžiť ako múzeum.
Do piatich rokov od podpísania zmluvy tiež musí nový majiteľ začať archeologický prieskum zrúcaniny a spevniť existujúce múry.
Našu pamiatku vynovili Maďari, jeden hrad sa zachraňuje, iný predáva Čítajte Maďarský reštaurátor zo Sýrie
Aktuálne to vyzerá tak, že majiteľ podnikol prvé kroky, ku ktorým sa zmluvne zaviazal.
Patrí k nim archeologický prieskum, ktorý sa uskutočnil v máji.
Starosta obce Attila Nagy (nezávislý) hovorí, že sa pri hrade skúmali štyri miesta.
„Kopali asi mesiac tam, kde to bolo bezpečné. Stálo to 40 miliónov forintov. Mali sme tu živo. Prišiel archeológ i reštaurátor z Maďarska. Reštaurátor robil 20 rokov v Sýrii a teraz prišiel kvôli nášmu hradu.“
Starosta pokračuje, že v októbri by sa tím mal vrátiť a robiť do polovice novembra.
„Bude to stáť veľa peňazí. Určite tam treba spevniť múry, pravdepodobne tam ešte nájdu niečo zaujímavé.“
Vraví, že obec s majiteľom komunikuje. V júli sa vlastník stretol s vedením samosprávy a pamiatkarmi.
„Tak som sa dopočul, že chcú získať peniaze cez nejaké projekty. Hovorili sme už aj o rekonštrukcii kaštieľa, ale tam treba čakať na vyjadrenie pamiatkového úradu. Dúfame, že sa s tým začne čím skôr.“
Priblíži život na hrade
Odborný radca a archeológ z Krajského pamiatkového úradu Košice Martin Pristáš potvrdil, že sa pri zrúcanine pod ich dohľadom uskutočnil sondážny archeologický výskum.
Jeho cieľom bolo prispieť k objasneniu vývoja hradu, jeho pôdorysu, ďalej zistenie stavebno-technického stavu ruín pod úrovňou terénu a získanie hnuteľných archeologických nálezov.
„Možno povedať, že tento vôbec prvý archeologický výskum na hrade Veľký Kamenec splnil svoje základné ciele: definoval jednotlivé stavebné fázy hradu, objavil pozostatky staršieho pravekého osídlenia hradného kopca z doby bronzovej a získal pomerne početný súbor hnuteľných archeologických nálezov (črepov keramických nádob, kachlíc), ktoré pomôžu priblížiť život na hrade v minulosti.“
Archeológ dodáva, že odkryté architektúry sa vyhodnotia a navrhne sa spôsob ich vhodnej konzervácie a prezentácie.
V rukách Maďarov skončil najstarší renesančný kaštieľ na Spiši Čítajte Kaštieľ Korunky
Manevi SK vlani kúpila aj tri pamiatky na Spiši.
Koncom roka 2021 získala aj s priľahlým parkom Fajgelovský kaštieľ, prípadne Fajgelovsko-Probstovský kaštieľ, Betlanovčanom i ostatnej verejnosti skôr známy ako „Korunky“.
Volajú ho tak pre renesančnú štítkovú atiku, ktorá zakončuje múry zo všetkých strán.
Ide o najstarší renesančný kaštieľ so spišskou štítkovou atikou a zároveň prvý kaštieľ obytného typu na Spiši.
Posledným známym majiteľom kaštieľa pred Manevi SK bolo občianske združenie Menorah z Košíc, ktoré ho v roku 2016 získalo od britských vlastníkov.
Žiadali o výrub
Kto prechádza popri oplotenej nehnuteľnosti, môže si všimnúť, že sa okolie zmenilo.
Manevi SK v závere minulého roka požiadala obec o súhlas s výrubom 125 kusov drevín a kríkových porastov.
Firma sa odvolala na to, že časť drevín bola výrazne poškodená, iné rástli na betónových plochách a stavebnej sutine, výrub ďalších zdôvodnila ochranou historických objektov.
„Zámerom navrhovaných výrubov je aj príprava priestoru pre rekonštrukciu záujmového areálu s víziou parkovej úpravy riešenej v historickom kontexte,“ dôvodil vlastník v žiadosti o výrub adresovanej obci.
Jej starostka Slávka Kremnická (kandidovala za koalíciu strán Hlas a Smer) potvrdila, že výrub sa už uskutočnil a nasledovať má náhradná výsadba. „Momentálne sa tam nič ďalšie nedeje.“
Meštianske domy
Dve pamiatky na centrálnych námestiach v Kežmarku a Levoči taktiež patria firme, v ktorej pozadí sú maďarskí vlastníci.
Meštiansky dom na kežmarskom Hlavnom námestí, teda v mestskej pamiatkovej rezervácii, stojaci neďaleko radnice, má dnes na svojom priečelí ponuku na prenájom priestorov.
V Levoči, v centrálnej zóne zapísanej v UNESCO, spoločnosť taktiež vlani kúpila neprehliadnuteľný takzvaný Krupekov dom.
Zo stavebného hľadiska a s bohato zdobenou fasádou patrí k najvzácnejším v historickom centre.
Nehnuteľnosť bola príbytkom významného krakovského kupca Šebestiána Krupeka, ktorý sa v Levoči usadil v prvej polovici 16. storočia.
Fokus na centrum
V mestskej pamiatkovej rezervácii v Košiciach zas vlastní Manevi SK známu nárožnú budovu v tesnej blízkosti Dómu sv. Alžbety s dvomi adresami Hlavná 30 a Alžbetina 2.
Svedčí o tom aj nápis Manevi s ponukou na prenájom kancelárskych priestorov na oknách nehnuteľnosti a elektrických posuvných dverách.
Ide o národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej kedysi sídlila jezuitská univerzita Beňadika Kišdyho.
Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 sa táto košická nehnuteľnosť stala jediným slovenským sídlom českého Občianskeho fóra a pôsobila tam i naša Verejnosť proti násiliu.
Bývalá budova banky a symbolické miesto Nežnej revolúcie na Slovensku je štvrtou nehnuteľnosťou a zároveň treťou národnou kultúrnou pamiatkou v košickom centre, ktorá dostala maďarského vlastníka.
Maďari pokračujú v nákupoch. V Košiciach získali ďalšie budovy Čítajte Palác rekonštruujú
Ministerstvo zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska získalo v novembri 2020 ako prvý pamiatkovo chránený meštiansky dom na Hlavnej 42.
Košičania poznajú nehnuteľnosť najmä vďaka legendárnej kaviarni Carpano na jeho prízemí.
Krátko nato, v decembri 2020 získalo maďarské ministerstvo aj susedný meštiansky dom na Mäsiarskej 9, hneď vedľa Dominikánskeho námestia.
Ten ako jediný nie je národnou kultúrnou pamiatkou.
Orbánova vláda skúpila lukratívne nehnuteľnosti v centre Košíc Čítajte Ďalšou, treťou nehnuteľnosťou v maďarských štátnych rukách, sa stala opäť pamiatkovo chránená budova stojaca na rohu Hlavnej (72) a Poštovej ulice známa aj ako Čákiho-Dezőfiho palác.
Košičania ho poznajú ako bývalé sídlo Ústavného súdu SR a neskôr ako viacpodlažné kníhkupectvo.
Dnes budovu obklopuje lešenie, pretože ju rekonštruujú.
Dcéra firmy z Budapešti kúpila na Slovensku ďalšiu národnú kultúrnu pamiatku Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
