SNINA, PREŠOV. V obci Šmigovec v Sninskom okrese nie je vodovod. Ľudia využívajú vodu zo studní, no tie nie sú vykopané veľmi hlboko.
Keď je v lete málo zrážok, stáva sa, že studňa vyschne a miestni ostanú bez vody.
„Máme tu studničky a ľudia to riešia tak, že si odtiaľ nosia vodu. Obec nemá ani z čoho zaplatiť cisternu a keby na ňu v lete svietilo slnko, voda sa znehodnotí,“ opisuje starosta obce Michal Pidanič (SNS).
Problém je aj inde, než len vo vysychaní studní. Voda z vlastných kopaných studní kvôli neexistujúcemu odkanalizovaniu odpadových vôd a plošnému znečisteniu často nie je ani pitná.
Obec s 83 obyvateľmi v blízkosti Národného parku Poloniny čelí, podobne ako iné dediny v okolí, vyľudňovaniu. A je to aj kvôli chýbajúcej základnej infraštruktúre.
„Mladí ľudia sa sem nehrnú. Keď studňa v lete vyschne, ako môže človek fungovať bez vody? Valí sa tu na nich jeden problém za druhým,“ komentuje starosta.
V obci nie je ani plyn, problematické je teda aj vykurovanie.
„Preto ľudia odchádzajú do miest alebo obcí, kde takéto veci riešiť nemusia,“ tvrdí Pidanič.
V Uličskom Krivom už vŕtajú. Hľadajú vodu Čítajte Budú hľadať pitnú vodu
Poslanci Prešovského samosprávneho kraja v pondelok schválili investičný zámer pre vybudovanie základnej environmentálnej infraštruktúry v okrese Snina.
Na projekt je podľa predbežných prepočtov potrebných 52 miliónov eur.
V praxi to znamená, že v 28 obciach v okolí Polonín budú hľadať pitnú vodu, ktorá by sa potom mala dostať k obyvateľom.
Celkovo má župa podľa jej dokumentu o zámere overených 17 zdrojov podzemnej vody a vytypovaných 5 zdrojov povrchovej vody.
Vypracovanie projektovej dokumentácie na výstavbu infraštruktúry sa týka Zbojskej, Uličskej a Ublianskej doliny a obce Pčoliné a jej okolia.
V obciach Šmigovec a Ruská Volová bude realizovaný hydrogeologický prieskum.
Cieľom je vybudovať hydrogeologický prieskumný vrt v hĺbke 150 metrov. Hľadať a overovať budú potenciálny zdroj podzemnej vody.
Ten by mohol v budúcnosti zásobovať obyvateľov obce Šmigovec pitnou vodou.
Oba vrty už má župa vysúťažené a majú sa robiť do pol roka.
Radšej voda z nádrže
Starosta Pidanič hovorí, že v obci Šmigovec robili už dva vrty.
„Tento rok navŕtali asi 100 metrov, voda nebola. Vlani robili vrt do hĺbky približne 80 metrov, zase tam voda nebola. V máji majú robiť povyše dediny ďalší vrt, organizuje to župa. Či tam voda bude, alebo nie, je otázne,“ konštatuje.
Kedysi mala obec vypracovanú projektovú dokumentáciu pre prívod vody do doliny z vodárenskej nádrže Starina.
Hoci majú obce Sninského okresu nádrž na dosah ruky, vodu z nej neberú.
Starosta sa domnieva, že odoberanie vody z nádrže je lepšia alternatíva než vrty.
Myslí si, že by to bolo aj lacnejšie.
„Za peniaze, ktoré podávali na vrty, mohli spraviť potrubie, napojené na vodnú nádrž. Potrubie vedené zo Stakčína po Ubľu podľa mňa nepredstavuje až také vysoké náklady a pokrylo by to viac obcí,“ domnieva sa.
Sľubujú si od toho riešenia problémov
Župa vo svojom dokumente píše, že vybudovanie základnej vodohospodárskej infraštruktúry je nevyhnutné pre zastavenie trvalého odlivu miestnych obyvateľov.
Tiež to podľa župy predstavuje jednu z možností vytvorenia pracovných miest, zvýšenia kvalifikácie a získania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných, vrátane ľudí z vylúčených komunít.
Starosta Pidanič priznáva, že mladí ľudia do obce neprichádzajú, práve naopak. Starší obyvatelia postupne vymierajú.
„Ak tu aj sú mladí ľudia, najmä počas leta, ale trvalý pobyt majú v Košiciach, Michalovciach či v Snine. Prakticky ich dotujeme, keď za nich doplácame za odpad a podobne.“
S malými obcami je problémov viac a starosta pomenováva aj riziko, že už nebude mať kto kandidovať a obec viesť.
Sám je na čele obecného úradu už ako dôchodca a to ani nie na plný úväzok. Na úrade je trikrát týždenne po tri hodiny.
„Na plný úväzok nie sú peniaze. Náklady má obec stále väčšie, ceny energií stúpajú. Pokiaľ bude štát deliť podielové dane na počet obyvateľov, tak malé obce jednoducho zaniknú,“ konštatuje.
V Poloninách je málo snehu, v lete bude v studniach chýbať voda Čítajte Na spolufinancovanie obce nemajú
Projektovú dokumentáciu na environmentálnu infraštruktúru v obciach v Sninskom okrese robí župa, no proces výstavby vodovodov a kanalizácií zabezpečujú samotné obce.
Na finančné problémy obcí s menej ako sto obyvateľmi upozornila na pondelkovom zastupiteľstve poslankyňa Nadežda Sirková (Smer), bývalá starostka Uble.
„Aj keď bude projektová dokumentácia hotová, vyjde výzva, budú stavebné povolenia pre realizáciu vodovodov a kanalizácií, stále sa zastavíme na jednom bode, a to je spolufinancovanie.“
Pýtala sa, či sa myslí na to, že obce nedokážu dať dokopy päť alebo osem percent na spolufinancovanie tohto zámeru.
„Sú to maličké obce. Nedostanú ani úver a bude s tým problém,“ konštatovala.
Upozornila na to, aby celý zámer neskončil kvôli tomu, že obce nenájdu peniaze na spolufinancovanie.
„Aj tento fakt treba riešiť a dopredu upozorniť ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a všetky ďalšie orgány na spolufinancovanie,“ povedala.
Vedúci odboru projektového riadenia Prešovského samosprávneho kraja Ján Kocák vysvetlil, že otázka spolufinancovania je vždy jedna z tém a bude na stole aj predtým, než sa stanoví celková výška investície a výška žiadostí o nenávratný finančný príspevok.
V súčasnosti podľa Kocáka prebiehajú diskusie s ministerstvom investícií a s ďalšími inštitúciami, ktoré môžu poskytnúť finančné krytie pre financovanie vodovodov či budovanie kanalizácií tak, aby sa mohli peniaze z eurofondov dať na projekty a výstavbu infraštruktúry.
Zámer má byť financovaný zo zdrojov župy, štátneho rozpočtu a eurofondov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
