Hoci je vyučenou kaderníčkou, remeslo zavesila na klinec. Humenčanka ANNA BEDNÁŘOVÁ (59), mama dnes už štyroch dospelých detí, sa po poslednej materskej rozhodla vziať miesto upratovačky na základnej škole.
„Bola som rada, že mám prácu," hovorí. Rozhodne ju nepovažuje za ponižujúcu, roky praxe ju naučili, že táto robota sa nedá „odfláknuť“ a čistotu a poriadok na svojom úseku treba udržiavať.
Dnes sa žiaci nepletú upratovačkám pri práci popod nohy, na prvom mieste je ich bezpečnosť, zdôrazňuje. Sem-tam sa jej niektoré dieťa za prácu poďakuje. A výplata? Ako sa hovorí - keď neprší, aspoň kvapká. Dôležité je, že peniaze pristanú na účte pravidelne každý mesiac.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo je mame-upratovačke lepšie ako mame-kaderníčke,
- čo znamená mať pri upratovaní svoj úsek,
- kedy sa v škole robí veľké upratovanie,
- či sa dá robota „odfláknuť“,
- prečo je lepšie poriadok udržiavať ako robiť,
- ako sa udržiava v kondícii.
Kedy ste nastúpili na miesto upratovačky?
Po materskej po štvrtom dieťati v roku 2002. Základná škola Jána Švermu potrebovala upratovačku, jedna pani vtedy odišla do Ohradzian. Prijali ma.
Som vyučená kaderníčka. Pred prvou materskou som ako kaderníčka pracovala ešte za socializmu v komunálnom podniku. Krátko, asi dva roky, som pracovala ako predavačka.
Prečo ste sa po materských dovolenkách nevrátili k práci kaderníčky?
V kaderníctve bolo treba fungovať od rána od deviatej do večera do šiestej. Pri štyroch deťoch, manžel vtedy pracoval v Česku, to bolo veľmi náročné a veľmi mi to nevyhovovalo.
Hľadala som si niečo iné, kde by sa dalo lepšie fungovať s deťmi. Pravdupovediac, tu niet veľmi z čoho vyberať, človek je rád, keď si nájde stabilnú prácu.
Aké boli začiatky? Zhodovali sa vaše predstavy o práci so skutočnosťou?
V podstate áno. Priznám sa, že začiatky boli ťažké, ale postupne som sa do toho „dostala“. Ukázali mi, čo a ako treba robiť, našla som si svoj rytmus a systém.
Čo teda musíte robiť?
V škole pracuje päť upratovačiek. Každá máme svoj úsek, denne musím poutierať lavice, parapetné dosky, pozmývať podlahu v triedach a na chodbách, poumývať WC. Mám osem tried, dve chodby, približne 1 200 metrov štvorcových.
Musím to zvládnuť od jednej do pol ôsmej večer. Prestávka trvá pol hodiny. Raz v týždni na mňa vychádza streda, vtedy mám dlhý deň. Od rána od siedmej mám službu, odomykám vstupné dvere žiakom a rodičom, čistím priestor okolo školy od drobných odpadkov.
Za mojich školských čias sa na vrátnici striedali na službe žiaci vyšších ročníkov.
V auguste máme veľké upratovanie. Vtedy umývame aj okná, žalúzie, sokle na stenách, lavice, stoličky, máme na to čas celý mesiac, aby sme boli do konca prázdnin hotové. Pracujeme od šiestej ráno do pol druhej popoludní.
Čo všetko na upratovanie vám zabezpečuje škola?
Pracovný odev – tepláky, tričká, obuv, ochranné rukavice – fasujeme každý rok v auguste, k dispozícii máme čistiace a dezinfekčné prostriedky.
Čo pokladáte za výhody tejto práce?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
