HUMENNÉ. Humenská fotografia prišla 13. februára o významnú autorskú osobnosť svojej histórie. O Filipa Harčarika (1945 – 2024).
S jeho menom sa spájajú začiatky aktívnej fotoamatérskej činnosti v Humennom od roku 1975.
V rokoch 1975 až 1990 patril k najaktívnejším fotoamatérom, účastníkom mnohých slovenských, československých i medzinárodných súťaží a výstav.
Pôsobil tiež ako lektor a porotca v súťažiach a edukačných programoch v regióne.
Stál pri zrode fotoklubu Reflex v roku 1981 a v rokoch 2001 – 2016 bol jeho predsedom.
Vedeli sa nadchnúť
Rodák z Fričkoviec v Bardejovskom okrese, stredoškolský učiteľ matematiky a fyziky, neskôr riaditeľ chemickej priemyslovky, sa v Humennom natrvalo usadil v roku 1969.
Štvorročné diaľkové školenie fotografie absolvoval v rokoch 1978–1981 v Humennom.
Po ňom sa stal lektorom dvoch cyklov tohto kreatívneho edukačného programu v Humennom (1981-1984) a v Snine (1985-1987) vo vtedajšom okresnom osvetovom stredisku.
Filip Harčarik patril k najaktívnejším fotoamatérom v Humennom Čítajte Chcel tak vytvoriť širšiu autorskú základňu pre neprofesionálnu fotografiu.
„Pri fotografii sme sa stretávali moji rovesníci, aj trochu mladší od nás. Bolo to v čase, keď sa človek vie nadchnúť pre niečo,“ zaspomínal si pre Korzár na svoje amatérske začiatky v roku 2020, na oslave 75. narodenín.
„Pokladám sa len za 'malú' súčasť fotografického života v meste. Pokiaľ ide o humenskú fotografiu, ktorá v istom období fungovala veľmi dobre, je to jednoznačne zásluha dlhoročnej osvetovej pracovníčky Márie Miškovej. Zvládala ju organizovať, aj nás motivovala. Zišli sme sa povahovo blízki ľudia, všetci s koníčkom, ktorý sme mali radi. Boli sme priatelia a zároveň aj konkurenti. Naše kontakty boli rozhodne obohacujúce. Posúvali všetkých vpred. Keď jeden urobil fotku, druhý rozmýšľal, čo je na nej dobré,“ povedal.
Úspechy a výstavy
Harčarika v roku 1980 v ankete časopisu Výtvarníctvo – fotografia – film zaradili medzi 10 najúspešnejších autorov na Slovensku.
V roku 1981 získal Cenu ministra kultúry ČSSR v celoštátnej prehliadke, v roku 1983 Hlavnú cenu v celoslovenskej súťaži fotografických cyklov a seriálov CASSOVIA FOTO, v roku 1986 prvú cenu v súťaži Zväzu slovenských fotografov.
Kolektívne vystavoval okrem Slovenska a Česka aj v Poľsku, Maďarsku, USA a Austrálii.
Autorsky sa predstavil v Humennom, Košiciach a Dolnom Kubíne.
Slovenská národná galéria v Bratislave v roku 2007 vybrala kolekciu Harčarikových fotografií do rozsiahleho výstavného projektu Aurela Hrabušického a Petry Hanákovej Stratený čas? Slovensko 1969–1989 v dokumentárnej fotografii.
Venoval sa portrétu, krajine, reportážnym fotografiám a architektúre, vyjadroval sa v ucelených cykloch príbehov a tematických kompozíciách.
Veľa povolaných, málo vyvolených
Po nástupe digitálnej fotografie sa Filip Harčarik autorsky odmlčal.
„S nástupom digitálnej fotografie som už ďalej nevidel dôvod venovať sa fotografovaniu naplno. Fotografujem aj dnes, ale skôr zaznamenávam to, čo sa týka mňa, mojej rodiny, známych. Robím pamäťový záznam,“ zdôvodnil pred rokmi.
Nové technológie umožnili rozšíriť rady fotografov i počet fotografií.
„Predtým bolo veľa povolaných a málo vyvolených. Časopisy potrebovali ilustračné fotografie, ktorými by text odľahčili a urobili ho chutnejším. Dnes už nepotrebujú fotografie od amatérov. Majú svojich fotografov, ponuka je väčšia než dopyt. Ľuďom sa už nechce s niečím babrať hodiny. V dnešnej digitálnej dobe nie je problém nacvakať obrázky,“ povedal.
Fotografiu mal stále rád
S priateľmi a členmi fotoklubu sa pravidelne stretával každú sobotu v cukrárni na pešej zóne.
„Som turista s fotoaparátom. Fotografujem na kinofilm, presnejšie robím záznamy krajiny. Kdekoľvek človek ide, vždy si nájde objekt na fotografovanie, ak chodí s otvorenými fotografickými očami. Okolo nás je toľko zaujímavých vecí, ktoré môžu urobiť človeku radosť, ak má o ne záujem. Fotografovanie je iba jedno z mnohých potešení,“ vyznal sa Filip Harčarik v rozhovore pred štyrmi rokmi.
Ak chcete urobiť dobrú fotku, musíte o nej rozmýšľať Čítajte „Fenomén fotografie, odkrývania často nezbadaného sveta vzťahov a situácií, je veľmi príťažlivý, kreatívny, obohacujúci autora i percipienta. V Harčarikovom prípade to bolo veľké dobrodružstvo, v ktorom uplatnil tvorivý potenciál, remeselné majstrovstvo a skúsenosť. Po roku 1990 napriek autorskej odmlke bol stále tým istým nadšencom fotografie. Odovzdával a zúročoval svoje poznatky a skúsenosti v prospech fotografických záujemcov ako lektor a porotca v súťažiach, príležitostných retrospektívnych výstav a edukačných programov v regióne,“ povedala Mária Mišková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
