VOJANY. Výroba elektriny z čierneho uhlia vo Vojanoch sa po 58 rokoch skončila.
Albert Kočiš (62) z Voján v elektrárni prežil celý svoj aktívny pracovný život.
Keď v roku 2015 odchádzal do invalidného dôchodku, v Sociálnej poisťovni mu povedali, aby si zhromaždil všetky potrebné papiere od bývalých zamestnávateľov.
„Povedal som im, že nemám čo zozbierať, že mám len jeden papier. Bol som celý život na jednom mieste, takpovediac som z kotolne ani nevyšiel. Dnes sa už také nevidí, dnes ľudia striedajú zamestnania,“ hovorí.
Do elektrárne nastúpil v roku 1980 po skončení strednej školy.
„Vtedy to bolo tak, že 30. júna sme skončili školu a prvého júla sme už museli nastúpiť do roboty. Musel som absolvovať tiež dvojročnú povinnú vojenskú službu,“ vraví.
Už od prvého ročníka na strednej škole vo Veľkých Kapušanoch vedel, kam jeho pracovné kroky povedú.
„Prišli z elektrárne a dali nám podpísať zmluvy, že budeme u nich pracovať. Počas štúdia nám zabezpečovali stravovanie, pracovné pomôcky, všetko, čo sme na praxi potrebovali. Chodievali sme tam už od tretieho ročníka. Elektráreň postavila veľký šesťposchodový internát, dielne pri škole. Predtým sa študenti učili v Žiline, za mojich čias už v Kapušanoch,“ spomína.
Stlačili len dva gombíky. Posledná uhoľná elektráreň skončila po 58 rokoch Čítajte Na tri zmeny, potom dvanástky
Pán Kočiš sa vyučil za prevádzkového zámočníka.
„Prakticky ma mohli zaradiť všade tam, kde sa pracovalo so strojmi a zariadeniami. Pridelili ma do strojovne. Po návrate z vojenčiny som sa na staré miesto už nedostal,“ hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
