Denník Korzár pre vás pripravil letný seriál o výletoch na hrady. Východné Slovensko ich totiž núka nespočetné množstvo a otvára sa tak možnosť spoznať alebo si opäť pripomenúť miesta, ktoré kedysi obývali panovníci. Postupne vás prevedieme viac či menej známymi miestami, niektoré sú vhodné ako rodinné výlety, iné skôr odporúčame len pre dospelých.
VEĽKÝ KAMENEC. Nad malebnou dedinou susediacou s maďarskou hranicou sa stovky rokov vypína hrad. Je situovaný na malom kopci, čo je vzhľadom na to, že sa všade naokolo rozprestiera rovina, jedno z mála miest, ktoré si mohli zemplínski zemepáni v minulosti vybrať za svoje sídlo.
Obec Veľký Kamenec totiž leží v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny, v takzvanej Bodrockej rovine, a je súčasťou Trebišovského okresu, konkrétne regiónu Medzibodrožie.
Kamenný hrad s vežou nesie rovnaký názov ako dedina, v ktorej katastri stojí. Je jednou z posledných dochovaných stavieb tohto druhu, ktorá sa nachádza na južnom Zemplíne.
Nenáročná cesta k zrúcanine hradu. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Miesto mierovej dohody
Spomína sa v dobových dokumentoch od roku 1280, teda v čase po tatárskom vpáde. V 15. storočí za bratríckeho hnutia bol hrad v rukách husitov.
V roku 1673 bol na cisársky rozkaz zbúraný za účasť majiteľa na Vesselényiho sprisahaní. Obce Malý Kamenec, Streda nad Bodrogom, Klin nad Bodrogom, Somotor, Več a Berecki, ktoré boli dovtedy pod ochranou hradu, tak stratili dôležité bezpečnostné privilégium.
Hrad bol pred nedávnom ešte majetkom obce, rovnako ako aj klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia. Počas 20. storočia bol viackrát renovovaný. Dvojpodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom nie je verejnosti prístupná pre jej zlý stav. Slúžila ako materská škola či základná škola.
Samospráva obe národné kultúrne pamiatky v roku 2022 predala. Ich majiteľom je teraz firma Manevi SK s väzbou na Maďarsko, ktorá skúpila viacero slovenských pamiatok, vrátane meštianskych domov v Bardejove, Kežmarku či Levoči.
Klasicistický kaštieľ. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Výhľady do okolia
Ale poďme späť k hradu. Dostanete sa k nemu nenáročnou cestou. Na hlavnom ťahu, na ulici zvanej Európska, zastanete autom, ideálne pri obecnom úrade.
Odtiaľ vás už chodník povedie na správnu trasu. Výstup vám s malými deťmi zaberie maximálne 10 minút. Časť chodníka vedie po nových kamenných schodoch, ďalšia po nespevnenom povrchu. Od ruín sa ponúka pohľad na nížiny Bodrogu, Tajbu, Zemplínske vrchy i za hranice.
Pôvodné jadro hradu – veža a obvodové opevnenie – stálo na najvyššom vrchole hradného kopca. Súčasťou stredovekého hradu bola pravdepodobne aj cisterna na nádvorí.
Dnešný takmer trojuholníkový pôdorys hradu s oblými a polygonálnymi baštami situovanými na nárožiach vznikol pri prestavbe v 15. storočí, keď bol hrad opevnený.
(zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Vzácna návšteva
Ako uvádza webstránka Košického samosprávneho kraja, v roku 1529 prišiel do dediny švajčiarsky cudzinec. Bol vraj úplne holohlavý, v dlhom plášti a s koženým kufríkom v ruke.
Cudzinec sa rozhodol ubytovať na nádvorí hradu Veľký Kamenec. Bol to profesor Bazilejskej lekárskej univerzity Auereolus Philippus Tehoprastus Bombastus von Hohenheim, vo svete medicíny známy ako „zázračný“ doktor Paracelsus. Za svojho života bol označovaný ako „Luther medicíny“ a inými prenasledovaný.
Paracelsus v sprievode kazateľa z Lelesa trávil dlhé dni vo vinohradoch blízkeho Tokaja. Bol skalopevne presvedčený, že liečivá sila prírody je silnejšia ako hociktorý lekár.
„Jeho záujem vyvolali tokajské vína, o ktorých už jeho otec povedal, že niektoré ročníky obsahujú 'spirit planéty' a pri priaznivej konštelácii môžu liečiť ducha i telo. V diele Archidoxa magica opäť spomína zázračné vlastnosti tokajských vín a jeho odkaz o vínnej pivnici v Malej Tŕni je viac než historickým dokumentom,” opisuje krajská webstránka.
Výhľady na okolie. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Matej Korvín to nebol
K hradu sa tiež viaže ďalšia povesť a to, že ho dal postaviť kráľ Matej Korvín. Ten sa údajne často prezliekal za tulákov alebo obchodníkov na cestách, aby vedel, aký je stav v jeho krajine.
„Vo Veľkom Kamenci sa vraj stretol s poctivým kostolným organistom, ktorý ho svojím bystrým umom tak očaril, až dospel k rozhodnutiu, že táto dedina si zaslúži väčší význam,” uvádza sa na webe košickej župy.
Ide však o povesť, ktorá je dielom ľudu. Matej Korvín kraľoval v 15. storočí a to už mal hrad nejakých dvesto rokov.
Keďže výlet na hrad patrí síce k dobre dostupnej, ale zato krátkej prechádzke, na spiatočnej ceste odporúčame zastaviť sa ešte v obci Borša v miestnom Rákocziho kaštieli, na ktorého renováciu prispela maďarská vláda.
V kaštieli je interaktívne múzeum, možná je tiež prechádzka k miestnemu chránenému močiaru a voľne dostupné je tiež detské ihrisko s dobovou tematikou.
Kaštieľ v Borši. (zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)
.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
