VINNÉ, ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA. Výletná loď Labe má už prvú propagačnú plavbu na novom pôsobisku za sebou. Na vody Zemplínskej šíravy neďaleko prístavu v stredisku Hôrka ju položili v stredu o tretej popoludní.
Ešte prv, ako v piatok predpoludním privítala na palube prvých pasažierov, ju požehnal kňaz Peter Čintala.
Šampanské o jej bok nerozbili, robí sa to len pri nových lodiach, ktoré sa šumivým mokom vypravia do života. Sekt sa perlil len v pohároch vo vnútornom salóne.
Guľový blesk trval tri dni. Lodi sa do cesty stavali káble i kruhové objazdy Čítajte Skôr, ako sa Labe odrazila od prístavného móla, bolo potrebné skontrolovať všetky systémy, motory a poistky a dôkladne vyčistiť palubu.
„Doplnili sme sedadlá na hornú palubu a pripravili loď na prevádzku,“ hovorí Matej Kapraľ, konateľ spoločnosti Zemplínska vodná doprava, ktorá loď prevádzkuje. V prvý prevádzkový deň absolvovala ešte tri plavby pre verejnosť.
Video: Jana Otriová
Kapitán má na lodi posledné slovo
Prvú plavbu lode mal pod palcom kapitán a kormidelník Imrich Sitár (63) z Prievidze. Plaví sa po Domaši.
„Dbať na bezpečnosť plavidla a ľudí a šťastlivo ich doviezť do prístavu,“ stručne odpovedá na otázku, čo je jeho úlohou. A jedným dychom dodáva, že kapitán má na lodi vždy posledné slovo.
Kapitán Imrich Sitár. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)„Trasa je vytýčená plavákmi, ale treba poznať zákutia. Tu je napríklad bývalý kameňolom a pod hladinou je budova, je nad ňou málo vody. Takéto miesta treba poznať,“ vysvetľuje popri kormidlovaní.
Najväčšími nepriateľmi lodí sú výčiny počasia.
„Búrka, blesky či krupobitie lodi neprekážajú. Najhoršie je silné vetrisko. Vtedy loď zanáša bokom a zle sa pristáva. Aby sa loď neprevrátila, treba ju postaviť tak, aby vietor nefúkal do nej zboku, teda špicou lode proti vetru, vtedy sa nič nestane. Na všetko sa nájde spôsob,“ vraví upokojujúco.
Video: Jana Otriová
Zaučia sa skúsení kapitáni
Kapitán Sitár brázdi vody na lodiach už 40 rokov. Plavil sa od Čierneho mora po Severné, od Constance po Amsterdam, Rotterdam a Antverpy, po Dunaji, na kanáli medzi Dunajom a Mohanom, na Rýne.
Na Labe sa po Šírave bude plaviť do konca augusta. Dovtedy musí zaučiť „starých“ kapitánov dnes už doslúženej lode Petra Kičinku a Jaroslava Lajčáka (58).
Posádka lode. Peter Kičinka (tretí zľava), Jaroslav Lajčák (vpravo). (zdroj: Korzár/Jana Otriová)„Bude to iné, lebo Labe je o 20 metrov dlhšia a vezie o sto cestujúcich viac,“ hovorí Kičinka. „Nebude to problém, musíme sa všetko naučiť,“ dodáva.
Starú loď prevádzkovala obec Vinné. Toto leto sa už na vodu nedostala a slúži ako letná terasa.
S motorom zo Zetora si pamätá veľa, Šíravu brázdila už pred 30 rokmi, viac nevypláva Čítajte Na lodi zažili všeličo
Lajčák na starej lodi pracoval 23 rokov. Robil všetko, od pomocníka až po kapitána. Priznáva, že k práci na lodi sa dostal ako slepé kura k zrnu.
„Na správe cestovného ruchu som pracoval na výpomoc, na verejnoprospešných prácach. Bolo treba opraviť loď. Voľakedy som pracoval na vysokozdvižnom vozíku, vyznal som sa v motoroch. Pozrel som sa na motor lode a zistil som, že ani v jednom vstrekovacom čerpadle nebol naliaty olej. Osem rokov sa plavili bez mazania, preto sa čerpadlá zablokovali a nedalo sa naštartovať. Museli sme ich dať do servisu,“ opisuje začiatky.
Boli dni, keď absolvovali len tri plavby, inokedy aj osem. Plavili sa 12-kilometrovou rýchlosťou, aby sa neprehriali motory.
Na vode ich neraz zachytila búrka. „Raz som videl vodu, raz nebo, vrtule vonku, tak s nami kolísalo,“ spomína.
Silný vietor a búrka poškodili v Závadke takmer polovicu domov, škody sa šplhajú k miliónu Čítajte Keď vlani postihlo Zemplín silné krupobitie, akurát boli na vode.
„Vyplávali sme, nádherne svietilo slnko. Došli sme do polovice plavby a za nami akoby niekto rozlial mlieko. Nebolo nič vidieť. V kromidelni bolo 12 dospelých ľudí, ostatní sa pozašívali, kde sa dalo, báli sa,“ dodáva.
Kapitánske skúšky si urobil v Bratislave. „Bolo to veľa učenia,“ uzatvára s tým, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou nechá „zlomiť“, aby šéfoval aj novej lodi.
V obciach na východe po búrkach ostala spúšť. Krupobitie vzalo ľuďom strechy nad hlavou Čítajte Lukáč: Nemôžem si zavolať odťahovku
Aj keď na lodi sa všetko počíta v námorných míľach, pričom jedna míľa je 1 852 metrov, Artúr Lukáč (25) hovorí, že obstojí aj meranie v kilometroch, riečnych či „lodných šíravských“.
Labe sa bude plaviť rýchlosťou 12 až 13 kilometrov za hodinu.
„Doviezol som ju z Tokaja domov, otočil som ju, natierala sa a potom som ju vzal do nákladného prístavu v Ladmovciach, kde ju žeriav preložil na ťahače,“ opisuje, čo všetko mal na lodi na starosti.
Jeho otec Miloš Lukáč, majiteľ špedičnej a lodnej spoločnosti, sa postaral o jej bezpečnú prepravu z Prahy až na Šíravu.
Artúr Lukáč. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Artúr si hravo poradil aj s problémom v motorovni.
„Povolilo nám jedno tesnenie na čerpadle. Zamedzí to cirkulácii chladenia vody a zavzdušní sa systém. Treba vypustiť vzduch z rúr. Aj keď nie som mechanik, život ma prinútil naučiť sa takéto veci,“ hovorí vyštudovaný lodný inžinier a logistik.
Lodníka robí od svojich štrnástich rokov, štyri roky je kapitánom. „Nemá mi kto pomôcť, som odkázaný sám na seba, nemôžem si zavolať odťahovku,“ dodáva.
Patrí jej druhé a tretie miesto
Výletná loď Labe má kapacitu 164 miest, 158 je určených pre pasažierov. K dispozícii je vnútorný salón, horná slnečná paluba, bar a kuchyňa, ktorá zatiaľ nie je v plnej prevádzke.
Loď je klimatizovaná a vyhrievaná, môže fungovať aj v chladnejších mesiacoch mimo hlavnej letnej sezóny.
Plavba trvá približne 75 minút. Sprevádza ju zvukový komentár o histórii Zemplínskej šíravy a okolia.
Z neho sa pasažieri dozvedia, že Zemplínsku šíravu postavili v rokoch 1961 až 1965. Zaberá rozlohu 33 kilometrov štvorcových, na dĺžku má 11 kilometrov, na šírku 3 a pol kilometra, priemerná hĺbka má 3 a pol metra, maximálna 14,7 metra. Napájajú ju prevažne vody rieky Laborec cez tzv. Šíravský kanál. Vodu zo Šíravy odvádza Zalužický kanál opäť do Laborca.
Podľa plochy vodnej hladiny je druhou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku a treťou najväčšou podľa objemu vody v nádrži.
Región patrí medzi najteplejšie územia v rámci Slovenska s jedným z najdlhších slnečných svitov až 2 200 hodín ročne.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Čo hovorí historka o východoslovenskom mori
Dodnes sa vedú polemiky, prečo bola vlastne vodná nádrž postavená. Medzi oficiálne dôvody výstavby priehrady patria ochrana pred povodňami, zavlažovanie Východoslovenskej nížiny, slúžila tiež ako vodný zdroj pre priemysel, najmä pre dnes už odstavenú tepelnú elektráreň Vojany.
S výstavbou priehrady je spojená zaujímavá historka, ktorá rokmi zľudovela. Tá hovorí, že československá vláda musela na ťažko skúšanom Zemplíne postaviť priehradu veľkú ako more hlavne preto, aby miestni ľudia neutekali za „veľkú mláku“ do Ameriky, ale ostali radšej doma pri východoslovenskom mori.
Malo to byť akýmsi lákadlom a dôvodom, aby ľudia túlavé topánky zavesili radšej na klinec. Emigrácia z tohto ťažko skúšaného regiónu bola veľkým problémom. Vysťahovalectvo poznačilo život v kraji na viac ako 150 rokov a je to tak dodnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
