HATALOV. Slovensko-poľskému archeologickému tímu sa v obci Hatalov (okres Michalovce), v lokalite Ridziny, podaril mimoriadny nález.
Pri výskume mohylových násypov objavil veľmi dobre zachované kostrové pozostatky mladého muža vo veku 16 až 18 rokov, ktorý bol podľa archeológov príslušníkom najstaršieho indoeurópskeho obyvateľstva jamovej kultúry z obdobia rokov 3300 až 2600 pred naším letopočtom (pred n. l.).
Výskum v Hatalove priniesol prvý nespochybniteľný dôkaz o pobyte tohto ľudu aj na našom území.
Ako informovala Katarína Gáliková z referátu pre komunikáciu a médiá Úradu Slovenskej akadémie vied (SAV), odborníci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s kolegami z Poľskej akadémie vied od roku 2021 skúmajú stepné vplyvy v karpatskom pásme v 3. tisícročí pred n.l.
Našli mohylu aj kostrové pozostatky
Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali päť z nich.
Archeologický výskum násypu pri Hatalove sa začal v tomto roku, pričom výkopovým prácam predchádzal nedeštruktívny geofyzikálny prieskum, ktorým sa potvrdil antropogénny pôvod násypu a spresnili sa jeho parametre.
„Mohyla mala pôvodne priemer 22 metrov, bola ohraničená žľabom širokým do štyroch metrov a v jej strede sa nachádzala hrobová jama. Okrem kostrových pozostatkov sme v okolí hrobu a čiastočne aj v jeho výplni našli zuhoľnatenú drevenú konštrukciu, ktorej účelom bolo prekrytie hrobovej jamy," uviedla Eva Horváthová z Archeologického ústavu SAV.
Boli to kočovníci
Pri datovaní nálezu sa odborníci jednoznačne zhodli na tom, že išlo o reprezentanta spoločenskej elity tzv. jamovej kultúry.
Potvrdzuje to nielen rozsah mohylového násypu, ale aj konštrukcia hrobovej jamy s drevenými prvkami, spôsob uloženia mŕtveho v polohe na chrbte s pokrčenými nohami v kolenách smerujúcimi nahor a výskyt červeného farbiva pri tele pochovaného.
Pôvodné územie tohto obyvateľstva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou, odkiaľ sa postupne presunuli pozdĺž Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu.
Tieto kmene praktizovali kočovný spôsob života, viedli ich náčelnícke skupiny a ich hospodárstvo bolo založené na chove zvierat, rybolove a zberateľstve. Na prepravu používali kolesové vozy.
„Štúdie DNA vzoriek kostí jedincov jamovej kultúry naznačujú, že táto spoločnosť spôsobila zmenu genetickej štruktúry obyvateľstva v Európe,” zdôraznila Horváthová.
Čo odhalil výskum
Výskum využíva aj najmodernejšie prírodovedné metódy, ako sú molekulárna genetika, rádiouhlíkové datovanie, izotopové analýzy stroncia, kyslíka a dusíka. Na ich základe bude možné určiť presídľovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.
„Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdiť archeologický materiál z preskúmaných mohýl a budú užitočné pri riešení širších geografických a kultúrnych tém," uviedla Horváthová.
Výskum odhalil aj ďalšie dynamické procesy využitia mohylového násypu v nasledujúcich obdobiach, vrátane nálezov kultúry Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu, pohrebiska kultúry zo staršej doby bronzovej a pec na vypaľovanie keramiky z mladšej doby rímskej. Výskum je súčasťou projektu Národného centra vied Poľskej republiky.
Pohľad zhora na mohylu. (zdroj: sav.sk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
