ZBOJ, RUNINA, HUNKOVCE. Od vypuknutia prvej svetovej vojny uplynulo 110 rokov. Na území dnešného severovýchodného Slovenska, ktoré zasiahla, ostali stopy vojnového konfliktu dodnes.
Nie sú to len pozostatky niekdajších zákopov, kráterov po delostreleckej paľbe a vojnové cintoríny. Sú to aj tzv. akciové domy.
„Akciové domy v Poloninách nie sú ani bungalovy, ani domy za výhodnú cenu,“ hovorí botanik a dendrológ Správy Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ.
Venuje sa regionálnej histórii a má dôkladne zmapované jej rôzne oblasti.
„Sú to stavby budované štátom v rokoch 1915 - 1916 v období Rakúsko-Uhorska. Určené boli obyvateľom obcí, ktorí vo vojne prišli o svoje domy, vtedy drevenice. Boli náhradou za utrpenú škodu. Keďže ich stavali v rámci 'akcie', miestni ľudia ich nazvali akciovými domami. Sú dôkazom toho, že štát vtedy po prechode frontu riešil problematiku vojnových poškodencov,“ vysvetľuje.
Bolo v nich chladnejšie ako v dreveniciach
V Runine prišli ľudia o svoje domy počas priamych bojov rakúsko-uhorskej a ruskej armády, bolo tam aj najviac civilných obetí. Domy v obciach Zboj a Nová Sedlica vypálili v roku 1915 rakúsko-uhorskí vojaci pred postupujúcou ruskou armádou.
Akciové domy stavali z miestneho materiálu, z kameňa a pieskovca.
„Bývanie v nich nebolo príjemné, bola v nich veľká zima. Preto si mnohí vojnoví poškodenci stavali nové drevené alebo vaľkové domy,“ hovorí Buraľ.
Kradol od hladu
Akciové domy stavali ruskí zajatci. Ich životné podmienky neboli najlepšie.
„Svedčí o tom aj fakt, že jedného z nich, Pavla Gribovského, vtedajší správca majetkov Szerenyovcov v Zboji zastrelil pri krádeži zemiakov. K tomuto činu ho dohnal hlad,“ dopĺňa.
Ranených vojakov liečili v škole a kostole. Ich obete pripomína trojtonový žulový monolit Čítajte Vojnových zajatcov využívali na rôzne práce.
„Upratovali rozvaliny, opravovali a stavali cesty, zbierali muníciu v lesoch, ktorá ostala po bojoch,“ spresňuje zberateľ a amatérsky historik Radovan Vrabeľ.
„Niektorí z nich sa natrvalo usídlili v Poloninách, napríklad vojak Konovalenko v Runine, Šiškanin v Novej Sedlici, ktorého o pár rokov neskôr zabili banderovci,“ hovorí Buraľ.
Pomaly ubúdajú
Najviac akciových domov v Poloninách bolo postavených v Zboji a v Runine. Jeden z nich zdokumentoval v obci Zboj v rámci etnografického výskumu v rokoch 1977-1979 významný slovenský etnológ Arne B. Mann.
Práve v jeho etnografických prácach, venovaných vysťahovalectvu obcí nad vodárenskou nádržou Starina, Buraľa fenomén akciových domov zaujal.
Z krajinkára sa stal zakresľovač mín. Príbeh pátrania po vojakovi sa dočkal sfilmovania Čítajte „Podarilo sa mi zachytiť pôvodný akciový dom v Poloninách v Zboji. Určite ich bolo viac, keď sme robili inventarizáciu drevín, všimol som si, že jeden z domov v Zboji už zbúrali. Ďalšie dva, už značne prerobené, dodnes stoja v Runine. V jednom je pohostinstvo, druhý je prerobený na chalupu,“ vysvetľuje s tým, že výstavba týchto domov je určite zdokumentovaná vo vojenských archívoch, avšak bližšie sa ňou nikto nezaoberal.
„Bolo by dobre, keby sa aspoň jeden akciový dom podarilo zachrániť, veď je to kus histórie,“ dodáva Buraľ.
Stavali v zničených obciach
Predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, historik Martin Drobňák, hovorí, že akciové domy sa stavali po celom území dnešného severovýchodného Slovenska, najmä v obciach, ktoré najviac utrpeli vojnovými udalosťami v rokoch 1915 a 1916 počas prvej svetovej vojny.
Takmer okamžite po vzdialení sa frontu sa začali objavovať iniciatívy rôznych skupín, ktorých cieľom bolo pomôcť s obnovou zničených alebo poškodených obcí.
Vojnové cintoríny z Veľkej vojny sú jedinečné. Neexistujú dva rovnaké Čítajte „V dobovej tlači je možné nájsť zmienky o finančných zbierkach medzi vojakmi plukov, ktoré bojovali v Karpatoch. Výťažky týchto zbierok boli následne poskytované obciam na výstavbu zničených domov,“ hovorí.
Zbierky organizovala aj cirkev.
Delegácia prišla do Hunkoviec
Už v roku 1915 sa rozšírila výzva medzi uhorskými župami, ktoré neboli zasiahnuté bojovou činnosťou, aby pomohli najmä Šarišskej a Zemplínskej župe, obe výrazne poškodili vojnové udalosti.
„Jednou zo žúp, ktorá deklarovala záujem pomáhať, bola Hevešská župa. Jej zástupcovia dokonca navštívili postihnutý región,“ približuje udalosti historik Drobňák.
O tejto návšteve, ako aj o zámere pomôcť, informovala dobová tlač: „Po dlhšej výmene názorov sa dohoda uzatvorila v obci Hunkovce, ležiacej pri vstupe do Duklianskeho priesmyku. V obci Hunkovce bolo spustošených 42 domov. Úplne zhorela štátna škola aj byt obvodného notára. "
„Na kopci medzi stromami osamotene stojí ozdobný drevený kostol z čias Rákocziho, ktorý sa zachoval spolu s dvomi domami stojacimi ďalej od obce. Cez obec Hunkovce prechádza hlavná cesta Miškolc - Dukla, obec je teda ľahko dostupná. Obec ležiacu v úzkej doline obkolesujú nižšie hory ovenčené lesmi, a tak má krajinkársky malebné okolie. Na druhý deň si komisia na mieste pozrela miesto vybratej obce a pochodila ruiny. Smutný obraz pustošenia zanechal v každom hlboký dojem. Delegácia zároveň upokojila obyvateľstvo utiahnuté do drevených chatrčí: nablízku je pomoc, ktorá dedinu privinie k jednému z najmaďarskejších krajov krajiny teplým putom príbuzenskej lásky. Po miestnych skúsenostiach komisia s veľkým uspokojením skonštatovala, že dedina vyhovuje ich požiadavkám vo všetkých ohľadoch,“ písali vtedajšie noviny.
Martin Drobňák: Chceme spracovať osudy predkov v prvej vojne. Je to dôležité Čítajte Zbierka sa konala v rokoch 1915 a 1916.
„V marci 1916 bolo Hevešskej župe oznámené, že rekonštrukcia vojnou zničených obcí bude realizovaná len formou vládnej, centrálne riadenej obnovy. Peniaze vyzbierané v zbierke tak mali byť presunuté centrálnemu vedeniu. Aký bol presný osud zbierky, nevieme. V júli 1918 sa v novinách objavil článok, z ktorého sa dozvedáme, že obec Hunkovce bola dostavaná, preto organizátori zbierky previedli peniaze komisii zodpovednej za obnovu,“ pokračuje Drobňák.
Vydávali pohľadnice
Zaujímavou aktivitou na niekdajšom bojisku počas Veľkej vojny bolo fotografické dokumentovanie vojnových škôd.
„To malo nielen dokumentačný, ale aj charitatívny charakter. Túto aktivitu zastrešil Kornel Divald v spolupráci so svojimi bratmi, Karolom mladším, ktorý sa venoval fotografovaniu, a Adolfom, vydavateľom pohľadníc. Obrázky zničených lokalít a pamiatok Šarišskej a Zemplínskej župy boli vydané vo forme pohľadníc a neskôr aj pamätných albumov,“ hovorí Drobňák.
Historik: Situácia nebola jednoduchá
Obnova zničených obcí pokračovala aj v ďalších mesiacoch roku 1915 a 1916.
Komplexnejší obraz o realizovaných prácach prináša úvodná pasáž štvrťročného hlásenia podžupana Šarišskej župy o stave verejnej správy publikovaného 26. júla 1916: „Akcia obnovenia obcí zničených Rusmi čulo napreduje. Stavebné práce prebiehajú v plnom nasadení. Doposiaľ sa postavilo, respektíve je vo výstavbe 511 domov. Na prácach pracuje tisíc zajatcov, 45 vojenských povozov, štyri nákladné autá a 250 majstrov najatých z územia štátu, šetriac tým podľa možností tamojší ľud, aby mohol všetku energiu vložiť do poľných prác. S radosťou môžem konštatovať, že aj v dôsledku tohto sa ukončili poľné práce v kraji zničenom Rusmi a tamojšia úroda sa ukazuje byť dobrou, takže bieda, možno to povedať, už prestala.“
„Aj napriek konštatovaniam z úradného hlásenia nebola situácia v regióne severovýchodného Slovenska zďaleka jednoduchá. Práce na odstraňovaní vojnových škôd a obnove zničených obcí pokračovali, ale ich rýchlosť a intenzita sa znižovala aj v dôsledku hospodárskych problémov monarchie,“ uzatvára historik Drobňák.
Čo priniesla vojna
V Šarišskej župe bolo úplne zničených 15 obcí, takmer úplne zničených bolo päť, z viac ako polovice bolo zničených 12 obcí, štvrtinové škody boli v deviatich a z jednej osminy bolo zničených 13 obcí.
V Zemplínskej župe bola situácia trocha lepšia. Úplne zničená nebola ani jedna obec. Takmer úplne zničených bolo 15 obcí, z viac ako polovice bolo zničených sedem, štvrtinové škody boli v deviatich a z jednej osminy bolo zničených 11 obcí.
V oboch župách bolo zničených 2 700 obytných budov. Zhorelo alebo bolo zničených aj veľa vedľajších budov. Išlo nielen o hospodárske budovy stojace popri obytných domoch, ale na mnohých miestach boli poškodené aj šopy, stajne, sklady a iné budovy nachádzajúce sa v extraviláne. Ich počet dosiahol 3 000.
Celkovo bolo poškodených 5 376 domov a vedľajších budov v súkromnom vlastníctve. Okrem toho bolo zničených 47 škôl, 32 kostolov a 37 iných verejných budov.
Zdroj: Martin Drobňák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
