STAKČÍN. Zonácia Národného parku Poloniny má byť schválená do konca tohto roka. Predložiť návrh o nej na rokovanie do tohto termínu si dala uznesením vláda. Zatiaľ však nie je známa ani finálna podoba zonácie.
Ochranári z neziskovej organizácie Aevis vyzývajú ministerstvo životného prostredia na urýchlené dokončenie návrhu, aby tak zabezpečilo ochranu unikátnej lokality.
Zonácia = systém a poriadok
Zonácia Národného parku Poloniny je kľúčová pre celý región, pretože prináša systém a poriadok do spravovaného územia, hovorí riaditeľ neziskovky Aevis Rastislav Mičaník.
Prináša aj pracovné možnosti a príležitosti pre rozvoj regiónu. „Zonácia je na stole, treba ju dokončiť a do konca roka schváliť,“ hovorí. „Je to jedinečná príležitosť, aby na štátnych pozemkoch boli prísne chránené územia.“
Návrh zonácie bol predložený na pripomienkovanie na sklonku roku 2022.
Jedným z princípov návrhu zón bolo, že zvyšovanie stupňa ochrany sa môže uplatniť iba na štátnom vlastníctve. V prípade neštátneho vlastníctva sa do bezzásahovej zóny mohli navrhnúť iba časti, ktoré aktuálne už sú v 5. stupni ochrany, respektíve kde s tým bude súhlasiť vlastník.
„Bez súhlasu vlastníkov určite nebudú vyhlásené prísne chránené územia v rámci zonácie,“ zdôrazňuje Mičaník.
Astronomický nárast. Bezzásahová zóna národného parku sa zväčší o 400 percent Čítajte Priority: Ochrana vody a palivové drevo
Podľa environmentálneho experta Demokratov a bývalého štátneho tajomníka envirorezortu Michala Kiču návrh zodpovedá požiadavkám plánu obnovy a vychádza v ústrety obyvateľom regiónu a ich potrebám.
Za najdôležitejšie princípy, ktorými sa zonácia riadila, pokladá to, že rátala so zabezpečením palivového dreva pre potreby obyvateľov regiónu a veľký dôraz kládla na ochranu Vodárenskej nádrže Starina.
Nevedia cenu ani termín. Uličská dolina čaká na palivové drevo celé mesiace Čítajte Rozširovanie najviac chránených území by bolo postupné, realizovalo by sa v dekádach, nie skokovo.
Zonácia by zároveň mala vyriešiť a zabezpečiť aj dostatočnú ochranu najcennejších lokalít.
„Hovoríme o unikátnom území nielen z pohľadu Slovenska, ale aj z pohľadu celej Európy. Je to jedinečné prírodné dedičstvo a cenné kultúrne dedičstvo osobitého rusínskeho kraja,“ hovorí Mičaník.
Ide o lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát. V bezzásahovej zóne A sú aj významné oblasti Stužica, Rožok, Havešová a Udava.
Najvyšší buk na svete je v slovenskom pralese. Len neviem ktorý, vraví dendrológ Čítajte Envirorezort chce zmysluplnú zonáciu
Súčasné vedenie environrezortu však odmieta pokračovať v návrhu zonácie, ktorý pripravila predošlá vláda. Návrh podľa neho ignoroval požiadavky samospráv, obyvateľov, súkromných vlastníkov či urbárov.
„Environrezort chce zmysluplnú zonáciu, ktorá bude rešpektovať vôľu súkromných vlastníkov, nespôsobí samosprávam existenčné problémy súvisiace s výpadkami na daniach a rovnako efektívne ochráni prírodné bohatstvo a rozvoj regiónu,“ reagoval v stanovisku pre TV JOJ odbor komunikácie ministerstva.
Na otázky redakcie Korzára rezort dlhodobo nereaguje. Odpovede neposlali ani Správa Národného parku Poloniny a Štátna ochrana prírody.
Urbárnici sú nespokojní
Nespokojnosť so zonáciou vyjadrilo 14 urbárskych spoločenstiev zo Starinskej a Uličskej doliny. Na Okresný úrad v Prešove, kde bolo treba pripomienky k zonácii adresovať, odovzdali v apríli tohto roka Rezolúciu Polonín - Rusínov Starinskej a Uličskej doline.
„Dlhodobé skúsenosti Rusínov ukazujú, že 'národný park' im čoraz viac znemožňuje užívať svoj súkromný, najmä lesný majetok nad rámec nevyhnutný verejnému záujmu a privádza ich v bežnom živote do absurdných situácií,“ napísali v rezolúcii.
Po vrtuľníku nad Malou Fatrou štvorkolka v Poloninách. Výzvy na odvolanie Kuffu silnejú Čítajte Podľa ich vyjadrení lesný majetok urbárnikov masívne poškodzujú zubry, „absurdnosť súčasného stavu sa ukázala aj v mediálnom priestore, ktorý pranieroval využitie štvorkoliek na vjazd na lesné pozemky súkromných vlastníkov“ a „absurdné situácie po vybudovaní cyklookruhu Poloniny Trail môžu len pribúdať“.
Urbárnici v Rezolúcii žiadali prepracovať zonáciu tak, aby sa územie parku rozdelilo na národný a na Prírodný park - Nízke Beskydy.
Zámer zonácie v Národnom parku Poloniny zasahuje podľa Rusínov do ich vlastníckych práv Čítajte Národný park by tak prišiel o dve tretiny svojho územia.
„Tam, kde je gro chránených území, teda územie katastrov Nová Sedlica, Zboj, Uličské Krivé, Ulič a časť nad Runinou by bol národný park s rozlohou 11-tisíc hektárov, zvyšok by bol prírodný park. Tam budú tiež stupne ochrany, ale bude to voľnejšie,“ prezentoval v júli Korzáru zámer starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer).
„Treba sa pýtať nás, ľudí, čo tu žijeme, ako to vidíme.“
Národný a prírodný
V máji zasadla Rada Národného parku Poloniny. Riešila nový pracovný návrh zonácie, „ktorej cieľom je priniesť zabezpečenie väčšej prosperity v regióne v krátkodobom a dlhodobom horizonte a hľadať možnosti ako v území národného parku žiť a prosperovať“.
Prezentovaný bol návrh funkčného rozdelenia na Národný park Poloniny a Prírodný park Poloniny, Rada ho označila ako logické východisko.
Návrh bol predložený vo forme zjednodušeného mapového návrhu, je „výsledkom prípravných stretnutí Správy Národného parku Poloniny s vlastníkmi pozemkov a obcami“.
Po kauze Olexu v Tatrách Taraba mení aj ďalšieho šéfa národného parku na východe Čítajte Nesúhlasia ochranári, vedci ani župa
Proti deleniu sa vyjadrili ochranári z iniciatívy My sme les, združenia Prales, ale aj Prešovský samosprávny kraj, či Slovenská akadémia vied pre životné prostredie a klimatickú zmenu.
Zdôraznila, že takáto navrhovaná zmena „znižuje ochranu územia, neumožňuje dostatočne kvalitnú správu ochrany prírody a životného prostredia a nezabezpečí ochranu záujmov štátu ani jeho medzinárodných záväzkov, vrátane tých, ktoré sú platné špeciálne pre Národný park Poloniny“.
Ochranári nesúhlasia so zámerom zmenšenia národného parku. Nevôľu vyjadril aj kraj Čítajte Mičaník: Krok späť
Návrh rozdeliť chránené územie na národný a prírodný park sa týkal hlavne lokalít nad Vodárenskou nádržou Starina.
„Je to absolútne neprijateľné a nereálne, pretože v tomto území platí a vždy bude platiť ochrana zdroja pitnej vody. Prírodný park nemá žiadne opodstatnenie a bol by to krok späť, hovorí Mičaník.
Pokračuje, že prírodný park je pre územie, ktoré je národným parkom, nezmysel. Je to podľa neho medzistupeň pri územiach, ktoré by mali byť v budúcnosti chránené.
„My už také územie máme. V tomto prípade by to bola degradácia a krok späť pred rok 1997. Je to nesystémové riešenie."
Nedotknutá príroda, neskutočný pokoj. Cyklisti z Bratislavy jazdili Poloniny trail Čítajte Kiča: Je to mŕtvy projekt
Podľa medializovaných informácií minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) scenár prírodného parku vyvrátil. „Pri Poloninách nemám žiadnu informáciu, že by sa národný park išiel zmenšovať,“ povedal pre TV JOJ.
Rozdelenie Národného parku Poloniny na národný a prírodný park je podľa Kiču „mŕtvy projekt“. Narazil podľa neho na mantinely vyplývajúce z medzinárodno-právnej ochrany prírody aj z Plánu obnovy a odolnosti.
Obavy však Kiča predsa len má.
„Môže sa stať, že sa schváli zonácia, ktorá ustúpi od záväzkov a ambícií lepšie chrániť prírodu Polonín. Môže sa to týkať napríklad území nad Starinou. Hrozí, že by národný park vyzeral ako ementál,“ vraví.
Taraba vidí možné ohrozenie nádrže Starina, ministrovi prekážajú kamióny aj cyklisti Čítajte Obce hovoria o výpadkoch
Zmenou hospodárskych lesov na viac chránené by obce v Poloninách prišli o daň z nehnuteľnosti.
V prípade Zboja by výpadok znamenal približne 18-tisíc eur ročne, čo je necelá tretina obecného rozpočtu. „Nikto nerieši tieto výpadky, toto nás trápi,“ hovorí Ladomirjak.
Výpadok miestnych daní má podľa Kiču vyriešiť ich dofinancovanie.
„Je to garantované v zákone o environmentálnom fonde. Zaviedli sme mechanizmus kompenzácií, obce by v prípade schválenia zonácie mohli dostať až 100-tisíc eur,“ hovorí.
Vysvetľuje, že schválenie zonácie neznamená automatické prekategorizovanie lesov na lesy osobitného určenia. „V tom problém nevidím, je to len otázka ďalších rokovaní.“
Ide o politické tlaky
V „zamrznutí“ schvaľovacieho procesu zonácie Kiča vidí „politické tlaky“.
„Celému procesu vecných rokovaní so zástupcami samospráv a urbármi poškodilo, že sa zneužil na politický zápas. Vlani bolo pred parlamentnými voľbami, padali rôzne prísľuby, že sa zonácia zastaví a urobí sa inak a teraz sľuby treba naplniť a vyjsť neštátnym vlastníkom v ústrety,“ hovorí.
Na mysli má najmä snahy súkromných majiteľov urbárskych spoločenstiev zo zatopených obcí nad Starinou vykonávať v ochranných pásmach ťažbu.
„Citlivo vnímam to, že ministerstvo životného prostredia je pripravené urobiť markantné ústupky v katastroch bývalých obcí nad Starinou, ktoré môžu ohroziť kvalitu vody vo vodárenskej nádrži. Ochrana kvality vody je absolútne prioritná, Starina zásobuje vodou vyše 350-tisíc obyvateľov východného Slovenska,“ hovorí.
Medzinárodná hanba?
Keďže súčasťou národného parku sú aj lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát, neschválenie zonácie by mohlo podľa Kiču znamenať aj „poškodenie medzinárodnej reputácie Slovenska“.
„Ochrana územia na poľskej strane je zabezpečená plnohodnotne, u nás hrozí, že pôjdeme do experimentov so znižovaním ochrany alebo oživíme horko-ťažko zažehnaný problém vyškrtnutia lokalít zo zoznamu UNESCO pre masívnu ťažbu, čo hrozilo pred rokom 2016.“
Poloniny majú veľký turistický potenciál. Stúpa tam počet ubytovacích zariadení i počet prenocovaní.
Návštevníci Polonín z českej Plzne. Davidovi a Lenke sa najviac páčilo, že takmer nestretávali iných turistov. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Najväčšou atrakciou v Poloninách je panenská príroda. Podľa Kiču je práve toto cesta, ako zabrániť vyľudňovaniu regiónu a odchodu mladých ľudí.
„Príkladom môže poslúžiť Muránska planina. V okrese Revúca poklesol za poslednú dekádu počet obyvateľov o desať percent, čo je horšie ako v časoch druhej svetovej vojny. Inými slovami to znamená, že za ostatné roky preferovaný trend ťažby v lesoch odliv obyvateľstva nezastavil. My sme ponúkli iné riešenie,“ hovorí.
Za rozvoj turizmu v národných parkoch sa prihovára aj štúdia viedenskej poľnohospodárskej univerzity o Národnom parku Šumava v Česku.
Na ubytovacích, reštauračných a iných službách v cestovnom ruchu a prírode blízkom turizme ročne vygeneruje 28 miliónov eur. „Tieto peniaze ostávajú v regióne. Toto je jediná cesta, ktorá ponúka regiónu víziu a perspektívu rozvoja,“ zdôrazňuje Kiča.
Turistický boom v Poloninách? Pozrite sa, akých 13 projektov dostane milióny Čítajte Vyzdvihuje, že Poloniny majú vybudovanú destinačnú značku, ktorá dokáže prezentovať ich čaro zahraničným i domácim turistom. Pre miestnych podnikateľov je turizmus zdrojom obživy.
„Je veľmi krátkozraké ísť cestou oslabovania ochrany prírody, v konečnom dôsledku to ohrozí miestnych obyvateľov stratou perspektívy zvyšovania životnej úrovne. Netreba zabúdať aj na dôsledok komerčnej ťažby dreva, teda zhoršenie vodozádržnej kapacity lesov, hrozbu prívalových povodní a nedostatku vody v období sucha,“ hovorí environmentálny expert.
Chýba jednotná vízia
Podľa Mičaníka je najväčším problémom to, že región nemá dlhodobo jednotnú víziu.
„Každý chvíľku ťahá pílku. Máme tu často len aktivity zamerané na projektové myslenie. Projekt sa skončí a nevieme čo ďalej s týmto regiónom. Tento región nemá iné možnosti rozvoja a jednou zo hlavných príležitostí a šancí jeho rozvoja je národný park. Ten všade na svete priťahuje ekonomiku, turizmus, prinášajú nové príležitosti,“ vysvetľuje.
Jediný národný park ostal bez záchranárov na krajnom východe. Pomáhajú hasiči a policajti Čítajte Negatívom je priveľká vzdialenosť od centra, zlá dopravná dostupnosť.
„Turistom musíme ponúknuť niečo autentické, prečo sa im oplatí prísť. Dnes vieme, že to už nemôže byť len kultúra a kultúrne pamiatky, dôležitou zložkou rozvoja je národný park,“ uzatvára.
V hre sú miliardy eur
Kiča považuje termín predloženia zonácie do konca tohto roka za „prakticky nerealizovateľný“.
„Formálny proces prerokúvania zonácie sa vykonáva najskôr na okresných úradoch, potom nasleduje medzirezortné pripomienkové konanie. Zvyčajne to trvá minimálne pol roka,“ hovorí.
Schválením zonácie sa zavŕši reforma národných parkov, čo znamená, že sa tam o štátne pozemky postarajú správy národných parkov.
Reforma parkov v pláne obnovy nehovorí o striktnom harmonograme.
„Väčším rizikom ako časový sklz je, že ak by oslaboval oproti súčasnému stavu ochranu prírody, mohlo by to spôsobiť zvrat v reforme národných parkov. To je veľmi nebezpečné z hľadiska nariadenia o plánoch obnovy a odolnosti, teda európskych predpisov. Potom by akýkoľvek zvrat v už vykonaných a odpočtovaných reformách de facto znamenal zastavenie ďalších žiadostí o platbu,“ vysvetľuje Kiča.
„Ohrozilo by to investície v oblasti zdravotníctva, školstva, justície, teda všetko to, čo sa má ešte len žiadať. Ide o päť žiadostí za súhrnnú sumu približne 3,5 miliardy eur,“ zdôrazňuje.
„Zjednodušene povedané, v Poloninách sa môže hrať aj o tieto finančné prostriedky.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
