Konštruktér JÁN GAJDOŠ (45) z Belej nad Cirochou v Sninskom okrese má koníčkov viac. Záhradkárči a experimentuje, je predsedom miestnej organizácie zväzu záhradkárov. Na záhrade za domom si postavil astrofotografickú búdku, sám si zostrojil teleskop a fotografuje zaujímavé vesmírne úkazy.
„V práci ma platia za vymýšľanie nových vecí, robím to aj doma," zdôvodňuje, prečo je uňho všetko automatické a všetko neustále zdokonaľuje. Postupne sa prepracoval medzi známych astrofotografov, jeho fotografie sa dostali do výberového kalendára.
V rozhovore sa dočítate:
- Kedy sa začal zaujímať o vesmír,
- ako vzniká astrofotografia,
- prečo je astrofotobúdka na záhrade,
- ako sa podarilo zachytiť vybuchujúcu novu,
- ktoré fotky sú vydarené,
- kedy a čo sa dá fotografovať,
- je vesmír farebný?
- prečo sa fotenie a záhradkárčenie dopĺňajú.
Vesmír vám učaroval ešte ako tínedžerovi.
Pred tridsiatimi rokmi ma v časopise Elektrón Zenit zaujala mapka oblohy. Dala sa vystrihnúť a otáčať. Zlepil som ju a začal som spoznávať súhvezdia. Potom som si požičal bratov poľovnícky ďalekohľad. Oprel som ho o konár či plot a pozoroval. Našiel som Jupiter a jeho štyri mesiace, bolo to úžasné.
Pravidelne som si kupoval časopis Kozmos a Astronomickú ročenku, získaval som viac informácií o všelijakých úkazoch, hmlovinách a galaxiách. Vydržalo mi to pár desiatok rokov. Neskôr som si kúpil „lepší“ teleskop na vizuálne pozorovanie, Newtonov zrkadlový ďalekohľad. Keďže chodím do práce a treba sa aj vyspať, prešiel som na astrofotografiu.
Čo to v praxi znamená?
Voľným okom nevidíte farby, napríklad galaxia v Andromede, ktorá je farebne úžasná, sa vám javí iba ako hmlistý mráčik a „ramená“ nevidíte vôbec. Už pred tromi rokmi som si kúpil objektív a zrkadlovku, niektoré komponenty som si musel vyrobiť sám, lebo som ich nemohol zohnať a nepasovali mi, napríklad rôzne závažia, adaptéry, alebo boli neskutočne drahé. Mnohé komponenty som kúpil už používané, máločo mám nové. Niektoré som si vytlačil na 3D tlačiarni. Výhoda je, že som konštruktér. Sám si všetko navrhnem a hneď si spravím model.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)V práci ma platia za to, aby som vymýšľal nové veci, tak to robím aj doma. Niečo kúpim a potom si to prispôsobím. Na teleskope je ešte osadený pointačný ďalekohľad a druhá kamera. V niektorých prípadoch som postupoval metódou pokus-omyl, kým som doladil všetko tak, ako potrebujem.
Na konci záhrady ste si postavili astrofotografickú búdku. Prečo tam?
Predtým som fotografoval z dvora. Všade dookola sú však budovy, stromy, v domoch sa svieti, pri fotení všetko toto prekáža. Tam mám voľný výhľad takmer na celý horizont, pouličné osvetlenie síce pôsobí trochu rušivo, nie je to ideálne, ale viem si pomôcť. Fungujem s tým, čo mám a snažím sa z toho vyťažiť maximum.
Osadzujem na astrobúdke posuvnú strechu a motorček, bude sa otvárať na diaľkové ovládanie. Pridám tam magnetické senzory, ktoré dajú počítaču signál, či je strecha odtiahnutá a môže sa fotografovať. Keď skončí, sklopí teleskop a strechu zatiahne. Plánujem spraviť aj detekciu oblačnosti a zrážok. Potom budem môcť spokojne spávať s vedomím, že mi technika nezmokne.
Kedy ste urobili prvú fotografiu, ktorú ste už mohli ukázať svetu?
V decembri 2021, bola to hmlovina M42 v Orióne. Teraz sa z nej smejem, ale vtedy mi vyšla nad moje očakávania. Montáž musíte ustáliť presne na Polárku, inak vám to „uteká“ a nepomôže ani pointácia. Učil som sa postupne, skúšal som všelijaké metódy. Teraz na to používam počítač.
Máte za sebou už aj prvé úspechy.
V roku 2023 som vyhral druhé miesto v astrofotosúťaži, ktorú vyhlasuje Ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Bola to fotografia Markarianova reťaz galaxií v súhvezdí Panna. Ešte predtým mi zverejnili fotografiu galaxie M101. Vybuchla v nej supernova. Bolo to vlani v máji. Mal som šťastie, že som mal vtedy všetko nachystané na večerné fotografovanie.
Markarianova reťaz. (zdroj: Ján Gajdoš )Sledoval som na sociálnej sieti astroskupinu a tam sa jeden fotograf „vyplakával“, že odfotil supernovu, nahlásil ju, ale mal tú smolu, že bol druhý, predbehol ho kolega z Japonska. Ihneď som zmenil plány a začal som ju fotiť. Bolo to v sobotu. V nedeľu bolo už nad celým územím Slovenska a Česka zatiahnuté. Bol som teda jediný na Slovensku a v Česku, ktorému sa podarilo supernovu odfotiť.
Išlo o obrovský výbuch a výron energie, ale keďže je vzdialená 25 miliónov rokov, vidíte ju len ako jasnejšiu hviezdičku, ktorá tam predtým nebola. Zväz astronómov ma požiadal o súhlas s jej zverejnením. Hurbanovská hvezdáreň vydala kalendár na rok 2025, z dvanástich mesiacov mám v ňom dve fotografie.
Fotografujete po celý rok?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
