PORUBA POD VIHORLATOM, ZEMPLÍNSKE HÁMRE. Vihorlatské vrchy majú vlastný minerál. Poruba pod Vihorlatom v Michalovskom okrese sa stala typovou lokalitou, teda miestom prvého nálezu, nerastu vihorlatit. Zároveň je zatiaľ jedinou lokalitou na svete, kde sa vyskytuje.
„Naši obyvatelia o tom vedia a sú na to hrdí. O vihorlatite sa píše v knihe o obci, ktorú sme vydali pred desiatimi rokmi. Na úrade máme dva kusy nerastu,“ hovorí starosta Ľubomír Ihnát (nezávislý).
Vihorlatit je jedinečný
Lokalita Porubský potok nad vrcholom Lomok patrí k významným mineralogickým lokalitám Slovenska. Práve odtiaľto boli opísané dva minerály – spomínaný vihorlatit a teluronevskit. Zloženie má takmer totožné ako vihorlatit, voľným okom sú nerozlíšiteľné.
Teluronevskit opísali len nedávno, v roku 2001. Neskôr ho našli tiež v Kosove a v Grécku.
Jedinečný vihorlatit je zlúčeninou bizmutu, selénu a telúru. Jeho zrná dosahujú mimoriadne až jeden centimeter veľkosti, majú silný kovový lesk a oceľovosivú farbu.
Ak by sa ešte niekde na svete našiel minerál, ktorý mu chemickým zložením presne zodpovedá, nemohol by sa už nazvať ináč ako vihorlatit.
Územie skúmal rakúsky geológ
Podľa informácií v knihe o obci pohorie Vihorlat zaujímalo geológov už v minulosti. Geológiu okolia Poruby od polovice 19. storočia študoval predovšetkým rakúsky geológ Ferdinand von Richthofen (1833 - 1905), ktorý sa zameral výlučne na výskum mladovulkanického pohoria Vihorlatu.
Na základe jeho poznatkov okolo roku 1870 vyšla prvá geologická mapa Poruby (Umgebungen von Ungavar). V nej je geologická situácia zakreslená do topografického špecializovaného mapovania z II. vojenského Františkovho mapovania.
Začiatkom 20. storočia vyšla posledná geologická mapa Poruby a okolia, ktorá je výsledkom práce rakúskych geológov.
Eldorádo geológov
Bartolomej Baláž z Technickej univerzity v Košiciach píše, že systematický vyhľadávací geologický prieskum pomocou ryžovania ťažkých minerálov sa vo Vihorlate začal v roku 1963.
Prieskumné práce pokračovali v rokoch 1970 – 1985 geologickými, geofyzikálnymi a geochemickými metódami, pomocou ktorých boli zachytené výrazné geochemické anomálie, teda zvýšené obsahy bizmutu, selénu a telúru.
V 80. rokoch 20. storočia v okolí Poruby pôsobili viacerí slovenskí geológovia pod vedením Vladimíra Baňackého, v 90. rokoch T. Žec, E. Kaličiaková, K. Žecová a M. Stercz.
Ako strieborné zrnko maku
Pracovník obecného úradu Milan Ihnát si pobyt geológov v okolí obce pamätá z 80. rokov minulého storočia.
„My, domáci, vieme, kde približne sa nerast vyskytuje. Presnú lokalitu však nepoznáme. A je to dobre, lebo nedávno tu prišli 'hľadači' a vypytovali sa správcu urbariátu, či vie, kde je ložisko. Asi si chceli zarobiť, zrnko nerastu oceňujú na približne 200 eur,“ hovorí.
Do okolitých lesov chodieva odmalička. Vzácny nerast sa mu však nikdy nepodarilo objaviť.
„Máme úlomok bielej horniny a v nej je vihorlatit ako strieborné zrnko maku,“ opisuje Ihnát kúsok, ktorý je vystavený na úrade.
Jeden kúsok majú aj v múzeu v Zemplínskych Hámroch. Vystavujú ho vo vitríne, nerast si možno prezrieť cez lupu.
Vihorlatit v múzeu v Zemplínskych Hámroch. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
