VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Na Zemplíne môže vyrásť dokopy 17 veterných turbín. Investor WSB Invest sa už o tom rozprával so starostami dotknutých obcí.
Turbíny chce postaviť vo Veľkej Tŕni, Veľatoch, Kašove, Hrčeli a v obci Kysta (všetky v okrese Trebišov).
O povolení výstavby veterného parku majú rozhodnúť do februára. Starostka Veľkej Tŕne Helena Kavčáková (KDH) hovorí, že by chceli zvoliť koordinovaný postup. Buď budú súhlasiť všetci, alebo nikto.
Aj keď by totiž v niektorej obci s výstavbou nesúhlasili a inde áno, projekt sa bude realizovať. Obec, ktorá to odmietne, z toho nič mať nebude, no veterné turbíny im aj tak v okolí postavia.
Všeobecne však z rozhovorov so starostami a starostkami vyplýva, že sú za výstavbu turbín.
Zhodujú sa, že sa o zámere najprv budú rozprávať s obyvateľmi. Do februára chcú zvolať verejné stretnutie s poslancami aj investorom. V niektorých obciach by si chceli vypočuť aj odborníkov na životné prostredie.
Podľa Kavčákovej ide o Tokajskú oblasť a preto uvažujú, či to nenaruší turistický ruch a aký to bude mať dopad na životné prostredie.
Investor chce na Zemplíne stavať veterný park. Obciam sľubuje ich ročný rozpočet Čítajte Rôzne problémy
Na verejné stretnutie by chcel prísť aj Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Je absolventom elektrotechnickej fakulty ČVUT v Prahe, počas štúdia sa venoval aj téme výroby a rozvodu elektrickej energie.
Zo školy si pamätá, že v bývalom Československu sa oplatilo stavať veterné elektrárne z hľadiska vetra len na Záhorí. V Trebišove síce fúka vietor, ale nárazovo a nevytrvalo, čo bude podľa neho vyrábať elektrickú energiu „tri dni v roku".
Tento zdroj elektrickej energie má podľa neho aj ďalší problém - je pripojený k elektrickej sieti, do ktorej sa musí dodávať elektrická energia trvale.
„Výhodná je tepelná, atómová alebo vodná elektráreň, kde stále priteká do siete elektrický prúd. Preto majú Nemci ku každému veternému parku postavenú uhoľnú alebo atómovú elektráreň, ktorá sa zapína v čase, keď nefúka vietor.“
Drahá výstavba
Najväčší problém je však podľa Lukáča v tom, že veterné elektrárne nikdy nevyrobia toľko energie, koľko sa vloží do ich výroby.
Na výstavbu jednej turbíny je potrebných množstvo betónu aj ocele, pričom cement je energeticky najnáročnejšia komodita. Všetok materiál sa podľa neho zďaleka nezaplatí energiou, ktorú turbíny vyrobia.
Náklady na výstavbu jednej veternej turbíny sa líšia v závislosti od projektu, no na základe skúseností investora, ktorý chce budovať park na Zemplíne, je do 10 miliónov na výstavbu jednej turbíny. Len na výstavbu turbín by teda išlo 170 miliónov eur.
Investori by sa do takého projektu podľa Lukáča ani nepúšťali, ak by to nebolo dotované. Náklady na prípravu projektu počas celého povoľovacieho procesu znáša investor.
Samotná výstavba veterných elektrární je spravidla spolufinancovaná cez bankové, respektíve projektové financovanie, čo je štandard v celej Európe.
Debata o výstavbe veterných elektrární pritom ožila vlani. Do plánu obnovy sa mala pridať nová kapitola s názvom RePowerEU. Členským krajinám Európskej únie mala zabezpečiť väčšiu nezávislosť od ruského plynu.
Štát však nemal v pláne stavať turbíny, iba vytvoriť parky, ktoré súkromníci využijú na výstavbu.
Pred vianočnými sviatkami sme k tejto téme aj zámeru oslovili rezort životného prostredia aj hospodárstva, zatiaľ neodpovedali.
Prínos veterných turbín podľa investora:
- Peniaze pre majiteľov pozemkov
Samotné veterné turbíny, ako aj prístupové cesty, musia stáť na pozemkoch, ktoré vlastnia aj občania obcí, ich rodiny a urbár. Investor hovorí, že majú záujem len o malú časť pôdy na postavenie turbíny, pričom okolitá pôda sa bude môcť naďalej využívať na hospodárenie. "Všetci dostanú zaujímavú odplatu na obdobie 30 rokov za možnosť využitia časti ich pozemkov. Za takýto prenájom ponúkame výnos mnohonásobne viac ako z terajšieho prenájmu a hospodárenia. Popri tom si prenájom pôdy družstvu aj urbáru môžete naďalej ponechať," tvrdí investor.
- Peniaze do obecného rozpočtu
- Turizmus v regióne
Veterné turbíny môžu podľa investora pritiahnuť do regiónu viac turistov na pešiu, či cykloturistiku. Nové prístupové cesty budú k dispozícii širokej verejnosti.
Vizuálny smog
Životnosť veterných turbín je približne 30 rokov a aj následné spracovanie odpadu je podľa Lukáča veľmi energeticky náročné.
„Podľa investorov sa to dá zrecyklovať, ale je to zase veľmi energeticky náročné,“ opisuje.
Lukáč ďalej hovorí o environmentálnych aspektoch. Spomína, tak ako starostovia a starostky dotknutých obcí, že stožiare spôsobujú vizuálny smog. Bežne siahajú do výšky viac ako 100 až 150 metrov.
„Bude ich vidno v celom Trebišovskom okrese až do Prešova zo Slanských vrchov. Stane sa z nich dominantný estetický prvok.“
Lukáč hovorí aj o nebezpečenstve pre dravcov, v Zemplínskych vrchoch je niekoľko hniezdisk orla kráľovského, je klasifikovaný ako zraniteľný druh, pričom v Európe je považovaný za ohrozený. Až 70 percent slovenskej populácie orla kráľovského žije v oblastiach, ktoré boli vyhlásené za chránené vtáčie územia.
„Keďže je pre dravca veterná turbína v teréne neznámy objekt, bežne ich zabíjajú,“ opisuje Lukáč.
Investor však tvrdí niečo iné, pre projekt má byť vypracovaný monitoring vtáctva a netopierov. Výsledky ukazujú, že táto lokalita nie je odlišná od iných lokalít na Slovensku z pohľadu výskytu vtáctva, mimo chránených vtáčích území či tých v blízkosti biokoridorov.
Investor tiež hovorí o systéme detekcie vtákov. „Kamera rozpozná prilietajúceho vtáka a odošle obrázok na základňu. Program analyzuje druh a letové parametre a vyšle veternej elektrárni signál na zastavenie.“
Okolie zemplínskych obcí je tiež typické vinohradmi, ale aj územím Natura 2000, čo môžu niektorí obyvatelia vnímať citlivo. Investor tvrdí, že o chránených oblastiach v tomto území vedia a predbežný návrh umiestnenia veterných elektrární tieto ochranné pásma rešpektuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
