HUMENNÉ. Mesto Humenné osem rokov neviedlo mestskú kroniku, výpadok sa týkal rokov 2014 až 2022.
Kronika je písaná v súlade so zákonom o obecnom zriadení, má historický, dokumentačný a kultúrno-osvetový význam. Zápisy sú v jednoročných intervaloch.
Pred zadaním do konečnej podoby boli posudzované nezávislým odborníkom z oblasti archívnictva a registratúry. Potom jednotlivé ročné zápisy do kroniky v súlade s vtedy platným Štatútom mesta schvaľovala mestská rada.
Podkladovými materiálmi pre spracovanie kroniky boli materiály z rokovaní mestskej rady a mestského zastupiteľstva, zápisy z týchto rokovaní, informácie z tlače a iných médií regionálneho a miestneho charakteru, osobná účasť kronikára na podujatiach a iné hodnoverné pramene.
Spracovali ju retrospektívne
V rokoch 2006 až 2013 zápisy do Kroniky mesta Humenné realizovala REDOS - Jana Fedičová. Zápisy do kroniky od roku 2014 vtedajší spracovateľ mestu už nedodal. Dôvod sme sa nedozvedeli.
„Preto mesto pristúpilo k riešeniu, že chýbajúce ročníky dá dodatočne vypracovať inému zhotoviteľovi. Odborníčka na kroniku na kronikárskom sympóziu v Poprade v septembri 2022 odporučila ako postupovať pri chýbajúcich ročníkoch kroniky. Návrh bol taký, aby sa vypracovali dva zväzky za roky 2014 – 2018 a 2019 – 2022, dokumentujúce dve volebné obdobia ako celok, keďže nie je možné v takom časovom rozsahu vykonať zápisy podrobnejšie,“ vysvetlil Marián Škuba z tlačového referátu radnice.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Vybrali občianske združenie
Na základe prieskumu trhu z troch oslovených spoločností mesto vybralo Občianske združenie Druhá strana mince. „Predložilo najnižšiu cenovú ponuku a uchádzač spĺňal všetky technické, a tým aj cenové parametre,“ spresnil hovorca.
Koncom októbra uplynulého roku štatutár združenia Peter Dolobáč doručil na úrad obidva zväzky zápisov.
Podľa zverejnenej zmluvy je cena za dielo 4 950 eur, po 2 475 eur za zväzok. Dodané zápisy majú dokopy 312 strán.
Poslanci doplnené záznamy na decembrovom rokovaní zastupiteľstva schválili.
Aj v elektronickej podobe
Recenzný posudok na zápisy vyhotovila Marcela Domenová, vedúca Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Odporúčania odborníčky zhotoviteľ zapracoval do zápisov, prešli aj jazykovou korektúrou.
Aktuálne zápisy do kroniky mesta vykonáva Ľubomír Mitro, s ktorým má mesto uzavretú dohodu o pracovnej činnosti.
Poslankyňu Luciánu Hoptovú (Úsvit) zaujímalo, či mesto zverejní kroniku na svojom webovom sídle. „Hľadala som ju a nepodarilo sa mi ju nájsť. Malo by ísť o verejný dokument, verím, že bude zverejnená,“ povedala v rozprave.
Pozitívnym príkladom sú Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov či Prešov, ktoré majú kroniky zverejnené online. Prešov má dokonca zdigitalizované aj kroniky zo 40. rokov, Svidník zo 60. rokov.
Upozornila tiež na to, že niektoré mestá, napríklad Prešov, odovzdávajú kroniku v tlačenej podobe aj štátnemu archívu či miestnej knižnici.
„Samospráva zvažuje možnosti zverejnia kroniky v elektronickej podobe na webovom sídle mesta Humenné,“ dodal Škuba.
Kroniku vedie kronikár
Povinnosť viesť obecnú kroniku v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny ukladá samosprávam zákon o obecnom zriadení.
Aj keď iné právne normy neurčujú kronikársku činnosť, kronikár pri svojej práci musí dodržiavať autorský zákon a zákon o ochrane osobných údajov. Zápis do kroniky sa považuje za jeho dielo v zmysle autorského zákona.
Podľa odborníčky Domenovej má vedenie kroniky opodstatnenie aj v 21. storočí.
„Odráža to, čo mesto, obyvatelia považovali za dôležité, akými udalosťami žili,“ napísala v recenznom posudku.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Za obsahovú časť kroniky je zodpovedný kronikár.
„V praxi je vedenie, respektíve vypracovanie kroniky cez občianske združenie raritou. Vedením kroniky by mal byť poverený jednotlivec, fyzická osoba, s adekvátnym vzdelaním, ktorý má záujem o históriu obce a jej región, má oficiálny pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, sleduje dianie v obci počas kalendárneho roka, zúčastňuje sa aj na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, môže mať aj spolupracovníkov,“ ozrejmila v posudku odborníčka.
Údaje v kronike by si mali preštudovať kompetentné orgány v meste, kultúrna komisia, odbor kultúry a školstva, primátor, či sú v zhode s reálnymi skutočnosťami, či sa zachovala objektivita pri spracovávaní záznamov, keďže je kronika verejne dostupná. Zodpovedné orgány ju overujú.
Zdôraznila, že spätné vedenie kroniky je náročné jednak časovo, s odstupom má tendenciu každý vyhodnocovať, selektovať.
„Na druhej strane vyberá udalosti tak, že ich počet sa môže v dôsledku ich nedôležitosti a prehodnotenia logicky znížiť,“ doplnila.
Zapisovať tematicko-chronologicky
Domenová v recenznom posudku uviedla odporúčanie, aby sa záznamy v kronike radili tematicko-chronologicky.
Odporúčajú sa napríklad okruhy: verejný a spoločenský život v obci, vrátane volieb, samospráva a jej aktivity; výstavba; cestovný ruch; priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, služby, zdravotníctvo a sociálne veci; obyvateľstvo - stav demografických pomerov; politické hnutia, strany, združenia; spoločenské organizácie, združenia, kluby; počasie, prírodné anomálie a úkazy; telovýchova a šport; kultúra, školstvo; konfesie a cirkevný život; zvyky, obyčaje a tradície; prípadne ďalšie mimoriadne udalosti.
„Ročný záznam do kroniky by mal kronikár spracovať formou tematických záznamov,“ napísala.
„Každý rok priniesol v živote mesta niečo iné, netreba mať teraz ani v budúcnosti obavy z nevyváženosti tematických kapitol.“
Na konci kroniky sa uvádza zoznam použitej literatúry, prameňov, online zdrojov, aby nedošlo k porušeniu autorského zákona a aby sa autor vyhol obvineniu z plagiátorstva, a to aj vtedy, ak kronikár používa aj slovesné, audiovizuálne a iné diela iných autorov.
„Pri ich použití musí uviesť autorstvo, prípadne mať aj zabezpečený súhlas autora alebo vlastníka majetkových práv s použitím diela,“ upozornila odborníčka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
