HUMENNÉ. Pohraničné okresy na severovýchode Slovenska sú jediným miestom na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Línia frontu v Karpatoch sa tiahla od Bardejova po Sninu a od novembra 1914 do mája 1915 tu prebiehali ťažké a krvavé boje.
„Toto územie sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte,“ hovorí historik a dlhoročný predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy Martin Drobňák.
Bojové operácie si vyžiadali vyše 50 000 životov vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo ranených alebo zajatých.
Pozostatkom vojnových udalostí na východe Slovenska je komplex vojensko-historických pamiatok.
Najobsiahlejšiu časť tvoria vojnové cintoríny. Je ich vyše dvesto, z toho 60 je národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkami sú aj dva vojnové cintoríny v Trenčíne a jeden v Nitre.
Na prvom mieste je výskum
V Humennom sa stretli historici, ochranári a vojnoví nadšenci zo Slovenska, Poľska, Talianska, Belgicka, Maďarska a Ukrajiny. Diskutovali o tom, ako robiť spoločný výskum histórie prvej vojny, ako ju prezentovať širokej laickej verejnosti, ako ju využiť pre rozvoj cestovného ruchu.
„Dedičstvo prvej svetovej vojny netreba chápať len ako pamiatky, ktoré vidíme v teréne, napríklad vojnové cintoríny. Veľkú pozornosť treba venovať najmä výskumu pamiatok a na základe jeho výsledkov pripraviť projekty na ich obnovu, ale aj na ďalšiu starostlivosť,“ pokračuje historik.
Ranených vojakov liečili v škole a kostole. Ich obete pripomína trojtonový žulový monolit Čítajte V minulosti sa práve pre nedostatok informácií a skúseností uskutočnili nevhodné obnovy pietnych miest a dnes ich treba naprávať.
Dobrým príkladom obnovy je vojnový cintorín vo Veľkrope v okrese Stropkov, ktorý je najväčším na severovýchode Slovenska. Je tam pochovaných takmer 9-tisíc vojakov.
„Zvažovali sa rôzne formy. Stálo to pomerne veľa energie a argumentov, aby sme presvedčili kompetentné úrady, že takáto forma obnovy je vhodná. Nadchol sa pre ňu aj starosta. Bola to náročná cesta, ale po ôsmich rokoch, keď sa obnova ukončila, bol výsledok výborný,“ vysvetľuje Drobňák.
Dnes je cintorín národnou kultúrnou pamiatkou, vedie k nemu náučný chodník, navštevujú ho stovky turistov a je pýchou celého okresu.
K cintorínom a bojiskám v Hostoviciach v okrese Snina, vo Výrave v okrese Medzilaborce, vo Veľkrope či na Kaštielik nad Nižnou Poliankou v okrese Bardejov vedú turistické náučné chodníky, mestské okruhy o histórii prvej svetovej vojny sú v Medzilaborciach, Stropkove a v Snine.
Bojisko nad Hostovicami pripomína zvonica Čítajte Cesta mieru vedie cez Slovinsko a Taliansko
V Taliansku a v Slovinsku už vyše tridsať rokov pripravujú historici, záujmové združenia a nadšenci vojenskej histórie tzv. Walk of peace, teda Cestu mieru. Prepája dedičstvo prvej svetovej vojny od Álp až k Jadranskému moru.
Maša Klavora zo Slovinska potvrdila, že rozvoju turistiky, propagácie, digitalizácie a vzdelávaniu predchádzal dôsledný výskum, overenie a potvrdenie jeho záverov.
Dnes 500 kilometrov dlhú Cestu mieru hojne navštevujú turisti z celého sveta. Môžu na nej vidieť vyše 300 pamiatok z čias prvej svetovej vojny, pamätníky, múzea pod holým nebom, vojnové cintoríny, zákopy, kostoly a iné budovy, a to všetko v nádhernej prírode.
Klavora spolupracuje s Klubom vojenskej histórie Beskydy už vyše desať rokov aj na získavaní mien slovenských a slovinských vojakov, ktorí padli na územiach oboch krajín.
Martin Drobňák: Chceme spracovať osudy predkov v prvej vojne. Je to dôležité Čítajte Cesta mieru u nás a u severných susedov
Severovýchod Slovenska má svoje špecifiká.
„Stav a zachovanie zákopových línií je iný ako v Taliansku a Slovinsku, kde bojová činnosť prebiehala tri roky. Môžeme však využiť formu rôznych náučných chodníkov. Benefitom je, že bojisko zasahovalo aj na územie dnešného Poľska a Ukrajiny. Vieme prepojiť tri krajiny a ponúknuť produkt širšiemu publiku, nielen obyvateľom Slovenska,“ hovorí Drobňák.
Je len otázkou niekoľkých mesiacov, kedy sa vytýči trasa Cesty mieru u nás a v Poľsku. Trasa vyznačená na mape bude súčasťou pripravovanej webovej stránky.
Podľa slov Dominiky Kamińskej-Kornaśovej z poľských Gorlíc by mala byť Cesta mieru hotová do roku 2026.
Takmer každá dedina severovýchodu ukrýva hroby padlých vojakov z prvej vojny Čítajte Chcú sprístupniť cintoríny
Národný park Poloniny je jediným parkom na Slovensku, kde prebiehali boje prvej svetovej vojny.
„Ostali po nich v teréne pamiatky, dve významné bojiská vrchy Skory a Kučalata a 30 vojnových cintorínov, z toho desať je v lesnom prostredí. Sú významným krajinným prvkom, zakomponovali sme ich do našich rozvojových projektov,“ hovorí pracovník Správy Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne a regionálny historik Miroslav Buraľ.
Príkladom úspešnej prezentácie dedičstva prvej svetovej vojny je obec Topoľa v Sninskom okrese, kde sa v susedstve dreveného chrámu a zvonice nachádza opravený vojnový cintorín.
V Poloninách nájdete akciové domy. Nie sú za výhodnú cenu, ale vojnové dedičstvo Čítajte Cintorín na Hodošíku vo Veľkej Poľane je najvyššie položeným vojnovým cintorínom z prvej vojny u nás.
„Je prakticky nedostupný. Nevedie k nemu žiadna turistická trasa a záujem oň rastie. S prihliadnutím na cyklotrasu Poloniny trail hľadáme najvhodnejšie miesto, odkiaľ by sa dal sprístupniť,“ spresňuje Buraľ.
Zdôrazňuje, že sme návštevníkovi ešte dlžní ukázať mu priamo na mieste, čo sa tam pred rokmi odohrávalo a zatraktívnili tak lokalitu. Dlh čiastočne spôsobili aj roky po druhej svetovej vojne, ktoré pamiatky z obdobia prvej vojny a po nej odsunuli do úzadia.
„Máme časový dlh, ale kedy sa dostaneme do stavu, aký je napríklad v Slovinsku, záleží len a len na nás, ktorí sa tomu venujeme. Je to zaujímavé z hľadiska rozvoja mäkkého turizmu a celého regiónu,“ dodáva Buraľ.
Odstraňujú storočný nesúlad. Vojnové cintoríny existujú, ale na mapách ich nenájdete Čítajte Historik Drobňák: Niekedy menej je viac
Drobňák priznáva, že nadšenci histórie mali niekedy pri prezentácii dedičstva prvej vojny „veľké oči“ a robili „megalomanské projekty“.
„Niekedy je menej viac a treba nájsť vhodnú formu prezentácie a hlavne udržateľnosti projektu,“ pokračuje, majúc na mysli rekonštrukcie bojov, ktoré Klub vojenskej histórie Beskydy v minulosti organizoval na mnohých miestach.
Akcie boli síce divácky atraktívne a pritiahli množstvo návštevníkov, nepriniesli však želaný efekt a boli finančne veľmi náročné.
„Hlavným cieľom bolo ľudí poučiť o histórii, aby získali viac informácií, čo sa tu dialo. Žiaľ, veľakrát sme mali pocit, že väčšina návštevníkov to brala len ako akúsi formu atrakcie – prelet lietadla, výbuchy, streľba – a hlbšie pozadie ich už nezaujímalo,“ vysvetľuje, prečo od ich organizovania upustia.
Cárski vojaci sa vrátili na východné Slovensko Čítajte Nové formy prezentácie a propagácie
Skúsenosti kolegov z Belgicka, Slovinska a Talianska podľa historika Drobňáka ukazujú, že je dôležité, aby sa téme dedičstva prvej svetovej vojny nevenovali len historici, ale aj krajinní architekti, zástupcovia národného parku a ochranári.
„Je to aj o spolupráci so školami. Treba pripraviť vhodné edukačné pomôcky pre študentov, aby sme túto časť histórie podali pútavým spôsobom. Len prednášky dnes už nestačia. V Taliansku ju napríklad prezentujú formou 3D filmov, príbehov. Aj to je forma ako zaujať mladú generáciu, musíme sa prispôsobiť dobe,“ uzatvára.
Z krajinkára sa stal zakresľovač mín. Príbeh pátrania po vojakovi sa dočkal sfilmovania Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
