PETER GREŠ (42) z Ľubiše, rodiska prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, chodieva s americkou vlajkou na mítingy a zhromaždenia extrémistov po celom Slovensku.
„Rovno pod tribúnou som ňou zamával. Vzal som si aj guláš, dobrý bol,“ hovorí o mítingu kotlebovcov v Michalovciach. Odsudzuje ruskú agresiu, podporuje Ukrajinu. Na diskusie s prorusky orientovanými známymi či kolegami v práci už rezignoval, na internetových fórach debatuje s občanmi Ruskej federácie o súčasnej politike.
Zdôrazňuje, že neprovokuje, chce len poukázať na dôležitú pomoc Spojených štátov amerických v boji proti fašistom v druhej svetovej vojne a na kľúčovú úlohu veľmoci vo svete. Pracuje ako obrábač kovov a je pravidelným účastníkom občianskych protestov v Humennom.
V rozhovore sa dočítate:
- Či sa pokladá za aktivistu,
- čo ho najviac burcuje,
- prečo chodieva na míting s americkou zástavou,
- či sa nebojí bitky,
- prečo ľudia nechcú pomáhať Ukrajincom,
- prečo na debatu s kolegami rezignoval,
- prečo diskutuje s obyvateľmi ruskej federácie na sociálnych sieťach,
- či vidí svetlo na konci tunela.
Pokladáte sa za občianskeho aktivistu?
Ťažko to jednoznačne povedať. Vnímam súčasnú situáciu na politickej scéne. Nemôžem len tak nečinne sedieť a dívať sa na to, čo sa deje, a dúfať, že to len tak prehrmí a ideme ďalej.
Čo vás najviac burcuje?
Proruská rétorika a smerovanie našej krajiny. Jednoznačne musíme byť ukotvení v Európskej únii a v NATO, s Ruskom by sme nemali mať nič spoločné. Aj plyn používa Putin akurát tak na vydieranie. Tým, že ho kupujeme, skladáme sa na ruské rakety, ktoré padajú na Ukrajinu.
Byť v NATO znamená dodržiavať určité pravidlá, mať vzájomnú dôveru. USA vnímam ako najsilnejšieho spojenca, je to mocnosť, ktorá môže vzdorovať Ruskej federácii. NATO bez USA je podľa mňa slabé. USA pomáhajú Ukrajine dodávkou zbraní, čo vlastne zabezpečuje mier aj u nás na Slovensku. Keby nebolo amerických zbraní, už sú ruské tanky na našej hranici. To je jasné ako facka.
Znepokojuje ma naše koketovanie s Ruskou federáciou. Naša vláda sa tam chodí radiť, bojím sa, aby sa naša krajina neotočila týmto smerom. Patríme na západ, to je svätá trojica: Európska únia, NATO a USA.
Prečo chodievate s americkou zástavou na mítingy a zhromaždenia kotlebovcov a Republiky?
Už som nemohol počúvať tie ich klamstvá. V marci 2023 som bol na Pochode za mier kotlebovcov v Michalovciach. Rovno pod tribúnou som zamával americkou zástavou. Vyzvali všetkých, aby sa ponúkli gulášom a posilnili sa pred pochodom. Vzal som si aj ja, všetci ostali ako obarení, len sa pozerali. Video, ako mám v jednej ruke americkú zástavu a v druhej misku, videlo celé Slovensko. Guláš bol dobrý.
Čelili ste vulgárnym nadávkam. Dostali ste sa aj do fyzických potýčok?
Keď som bol v Košiciach na mítingu, bolo to ešte pred vojnou, dostal som asi päť rán do hlavy päsťou. Vyskočili na mňa, pooblievali ma pivom, kofolou. Nadávajú mi, čo s tým spravím? Neriešim to. Šokovalo ma, že nablízku boli policajti a tí ľudia sa neštítili ničoho, ani mi vulgárne nadávať, ani sa chcieť púšťať do bitky. Veď keď vidím policajta, nemôžem napadnúť človeka.
S nimi sa nedá debatovať, je to zbytočná strata času. Sú ako zombíci, ich nepresvedčí nič. Akoby svojimi vystúpeniami rovno pozývali tanky z Moskvy k nám. Podľa mňa sami nevedia, čo vlastne chcú.
Nebáli ste sa, že sa do vás pustia?
Nebál som sa, som veľký chlap. Na prvom proteste som bol sám s kamarátom, ktorý ma natáčal na mobil. Povedal som mu: „Ty len toč, urobíme materiál, dáme ho na facebook. " Myslel som si, že to s ľuďmi pohne, že si povedia, akí sú agresívni, že ani kotlebovci, ani Republika nie sú cesta. S nimi sa nedá o ničom debatovať, hneď používajú päste. Ich rétorika je: keď nebude po mojom, dostaneš.
Zdá sa, že nepohlo...
Nepohlo. Keď si pozriete preferencie strán a výsledky volieb, ešte sa to zhoršilo.
Boli ste aj na besede s vtedajšími ministrami Káčerom a Naďom v Michalovciach v marci 2023.
Minister Káčer vtedy hovoril o tom, že Rusi na okupovaných územiach Ukrajiny znásilňujú ženy, správajú sa ako barbari. Vedľa mňa sedel jeden 53-ročný pán a tak kričal, že som nepočul vlastného slova. Povedal som mu do očí, či sa nevie dočkať Rusov, a že asi nie je schopný v posteli, preto čaká na poriadneho Rusa. Tak sa urazil, že na mňa zavolal policajtov. Podal na mňa trestné oznámenie, že som sa mu vyhrážal. Bol som vypovedať, napokon z toho nič nebolo.
Minister na búrlivej debate: Ziapete ako stádo paviánov, hulváti, dobytok, hanba vám Čítajte S americkou vlajkou vás pokladajú za provokatéra.
Mnohí sa ma pýtajú, čo my máme spoločné s Amerikou. No všetko, Spojené štáty sem priniesli slobodu a demokraciu. Aj niektorí prodemokraticky orientovaní účastníci nechápavo krútia hlavou, prečo mám americkú zástavu.
Neprovokujem. Len hovorím, že s Američanmi treba počítať. Dokázali to v prvej i druhej svetovej vojne. Keď hitlerovské Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Amerika sa nemohla nečinne prizerať a dohodla sa s ním na dodávke zbraní a rôzneho materiálu. Spojené štáty mali najväčší podiel na tom, že Sovietsky zväz premohol Hitlera. Dokázali ho zásobovať po mori i po súši.
Bol som na ukážke rekonštrukcií bojov v Kalinove (prvá oslobodená obec – pozn. red.). Prebiehali boje a komentátor povedal do mikrofónu: „Z ľavej strany vidieť džíp Willys." Zarezonovalo mi to v hlave, vtedy som ešte nevedel o dodávkach amerických zbraní. Vo vojne nestačí mať len veľa vojakov, treba mať zabezpečenú logistiku a dodávku lepších zbraní.
Čím si vysvetľujete negatívny postoj mnohých východniarov k pomoci Ukrajine?
Ľudia sa nevedia vžiť do situácie Ukrajincov, ktorí trpia vojnou. Podľa mňa sme bezcitní. Každý vie, že Ukrajinky pred vojnou stáli pred poliklinikou v Humennom a ponúkali na predaj rôzny tovar. Kto sa ich aspoň raz opýtal, ako žijú a prečo sú nútené chodievať sem predávať?
Jedna mi povedala, že pracuje ako učiteľka a mesačne dostáva plat 100 eur. „Z čoho mám žiť?" povedala mi. „Vaši učitelia plačú, že majú tisícku a nevedia vyžiť. Mali by ste si vyskúšať ruský svet."
To nie je realita päťsto kilometrov od našich hraníc, to je päť kilometrov vo Veľkom Bereznom. Chodieval som na Ukrajinu tak ako všetci: natankovať lacnejší benzín, nakúpiť lacnejšie niektoré potraviny. Videl som, ako tam ľudia žili, bez zdravotného poistenia, s nízkymi platmi a dôchodkami, bez možnosti zarobiť si a presadiť sa. Po majdane sa situácia začala postupne zlepšovať, platy stúpli, zdvihla sa ekonomická úroveň krajiny, opravili rozbité cesty, majú lepšiu asfaltku ako my tu.
Naozaj je to v bezcitnosti?
Ľudia rozmýšľajú tak: ja sa mám dobre a oni nech tam, doslova, zdochnú. Niet citu v ľuďoch. Kolegom v robote vysvetľujem, že na Ukrajine je vojna, ich to nezaujíma. Neotravuj nás s tým, hovoria mi. Zaujíma ich len vlastné blaho, komfort a že by, nedajbože, si nemuseli z neho kúsok ubrať. Prekáža im už len to, že sa o potrebe pomôcť Ukrajine hovorí, akoby už od nich brali a im dávali.
Prečo sa darí konšpiračným webom? Lebo útočia na najnižšie pudy, hovorí Kajtárová Čítajte Stretávate sa s tým, že Rusko neberú ako agresora?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
