STAKČÍN. Patrí k prvým poslom jari v Poloninách. Zákonom chránená čemerica purpurová, ktorú má národný park vo svojom logu, sa v tomto roku poponáhľala. Ochranári ju po prvýkrát spozorovali v posledný januárový deň.
„Viac sa jej teraz hodí prívlastok zimná kráska,“ hovorí environmentalistka Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny. „Pre mňa je to mimoriadna okolnosť, počas svojej dlhoročnej praxe som sa s takým skorým výskytom nestretla.“
Dodáva však, že nie je vylúčené, že v minulosti už ľudia podobný úkaz zaznamenali.
Príroda sa neriadi kalendárom
Čemerica je „vonku“ spod zeme v nižších nadmorských výškach zvyčajne v marci a v apríli, na hlavnom karpatskom hrebeni ju možno vidieť až do mája.
„Je začiatok februára, mohlo by sa zdať, že čemerica je tu priskoro, je to až prekvapivé. Príroda sa však neriadi kalendárom, ale vonkajšími podmienkami, hlavne teplotou,“ pokračuje Buraľová.
Čemericu „vyhnali“ zo zeme na január nezvyčajne vysoké teploty a mierna zima.
Najmasovejší výskyt čemerice je v Prírodnej rezervácii Grúnik (Hrunok) nad obcou Stakčín v Sninskom okrese. Platí v nej štvrtý stupeň ochrany.
„Tu sa objavuje ako prvá, keďže nadmorská výška je tu do tristo metrov nad morom. Obľubuje presvetlené miesta v bukovo-dubových lesoch,“ hovorí.
Čemericu voľakedy dávali dobytku, dnes ju chráni zákon Čítajte Trvá až sedem rokov, kým zakvitne
Čemerica purpurová je východokarpatský druh, v Poloninách má severozápadnú hranicu rozšírenia. Rastie aj na poloninských lúkach, na Gazdoráni, v rezerváciách Šípková, Pod Ruským, Pľaša, Riaba skala, Stružnická dolina.
Na Slovensku sa vyskytuje len na niekoľkých miestach, v pohorí Čergov, v katastri obce Orlovec medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom. Pred niekoľkými rokmi ju objavili ochranári aj na území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.
„Je zaujímavá tým, že v prvých rokoch je veľmi nenápadná. Trvá štyri až sedem rokov, kým zakvitne,“ hovorí Buraľová.
Rozkvitla čemerica purpurová, jeden zo symbolov Polonín Čítajte V záhradke len šľachtené odrody
Čemerica purpurová je prísne chránená. V prírode sa vyskytuje asi 20 druhov čemeríc z rodu helleborus.
„Čemerica je veľmi dekoratívna, je lákavá pre záhradkárov. Tam sa však pestujú len šľachtené odrody. Za najdekoratívnejšiu sa považuje čemerica čierna. Má snehobiele kvety, ktoré kvitnú na Vianoce, preto sa jej ľudovo hovorí vianočná ruža,“ vysvetľuje environmentalistka.
Písal o nej Duchnovič
O čemerici v Poloninách písal už národný buditeľ Alexander Duchnovič, rodák z obce Topoľa.
V roku 1853 vydal Rusínsky kalendár, kde píše o čemerici ako o čiernom tulipáne. Miestni ľudia ju nazývajú špnza.
„Celá rastlina je jedovatá. Obsahuje saponín heleborín. Od stredoveku sa využívala v liečiteľstve. Duchnovič písal, že ju gazdovia dávajú dobytku, keď má tráviace ťažkosti a koliky. Názov rastliny je údajne odvodený od slovesa sčemeriť sa, teda zduť sa, mať koliku, tráviace problémy,“ dodáva Buraľová.
Neskôr, keď sa ešte stromy nezazelenajú, pokryje lokalitu Grúnik farebný koberec. K čemerici pribudnú pečeňovník, scila, prvosienky, pľúcnik či veternica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
