HUMENNÉ. Na náhrobné kamene na židovskom cintoríne v lokalite Hubková niekto nakreslil nacistické symboly. Prípadom sa už zaoberá polícia.
Hákové kríže na dvoch náhrobných kameňoch si všimol člen Židovskej náboženskej obce Prešov a aktívny člen komunity v Humennom Juraj Levický, ktorý na humenský cintorín dohliada.
„V utorok sme s významným anglickým novinárom prešli židovské pamiatky v meste a vyšli sme aj na cintorín. S hrôzou sme zistili, že sú na náhrobkoch nacistické symboly,“ opisuje nepríjemné zistenie priamo na pietnom mieste.
V novembri zástupcovia židovskej obce fotografovali na humenskom cintoríne všetky hroby pre americkú nadáciu JewishGen, ktorá poskytuje amatérskym a profesionálnym genealógom podklady na výskum ich židovskej rodinnej histórie a dedičstva.
Vtedy náhrobné kamene znehodnotené neboli.
„Nachádzajú sa v tej časti cintorína, kde sú kamene najzachovalejšie. Je otázne, ako sa nám podarí znaky odstrániť bez toho, aby sme poškodili nápisy. Predbežnú škodu sme odhadli na približne dvetisíc eur,“ pokračuje Levický.
V stredu predpoludním nahlásil prípad na polícii. Policajti zakrátko všetko zdokumentovali priamo na mieste.
„Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru v Humennom začal vo veci trestné stíhanie pre trestný čin hanobenie miesta posledného odpočinku,“ potvrdila prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová. Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike bola spôsobená škoda vo výške najmenej 2 000 eur, dodala.
Je národnou kultúrnou pamiatkou
Humenský židovský cintorín patrí medzi najstaršie a najväčšie na Slovensku, je národnou kultúrnou pamiatkou. Rozkladá sa na tzv. Židovskej hore za mestom v lokalite Hubková na ploche takmer dvoch hektárov.
Lokalitu dal židovskej obci do prenájmu gróf Csáky, neskôr ju odkúpila. Pochovávať sa v nej začalo v 18. storočí. Do mesta sa na prelome 17. a 18. storočia sťahovali Židia z Haliče.
Vo vyše 900 hroboch je pochovaných 1 200 ľudí. Najstaršie zachované hroby pochádzajú z obdobia okolo roku 1776, nateraz posledné z roku 2010. Doposiaľ neprebádané hroby sú v severozápadnej časti cintorína.
Židovské Humenné bolo kedysi bohaté Čítajte Nápisy na náhrobných kameňoch sú v hebrejčine, obsahujú citáty z Tóry, ale aj svetské odkazy pozostalých. „Závisí od rodiny. Pokiaľ boli neológovia, bol text voľnejší, ortodoxní prísne dodržiavali zákon Tóry,“ dopĺňa Levický.
Na cintoríne sú pochovaní aj prví humenskí rabíni, otec organistu Štefana Thomána, žiaka Ferenca Liszta, rodina profesora Sterna, bývalého rektora Ekonomickej univerzity, starí rodičia spisovateľa Ladislava Grosmana.
„Boli to všetko významné židovské rodiny, ktoré sa zaslúžili o rozvoj mesta a jeho pozdvihnutie,“ hovorí.
Pred druhou svetovou vojnou malo mesto približne 7-tisíc obyvateľov, z toho asi tretinu tvorili Židia. Po vojne sa do mesta vrátilo z 2200 odvlečených do koncentračných táborov len 176.
Aj do virtuálnej podoby
Zámerom nadácie JewishGen je všetky zdokumentované hroby sústrediť do publikácie, ktorá bude k dispozícii aj v slovenčine. To by malo pomôcť dať cintorínu aj virtuálnu podobu.
„Je to otázka dvoch – troch rokov. Označíme rady a sektory, aby sa návštevníci vedeli lepšie orientovať. Informovala by ich o tom aj tabuľa pri vchode,“ hovorí Levický.
Ročne navštívia cintorín asi štyri desiatky ľudí, ktorí hľadajú hroby svojich predkov.
Na židovskom cintoríne v Humennom vyčíňajú sprejeri a paintballisti Čítajte O oplotenie sa zaslúžil humenský rodák
V roku 2005 cintorín oplotili. Zaslúžil sa o to humenský rodák Berthold Gross (1928 – 2018), člen Židovského kongresu v New Yorku, ktorému je venovaná pamätná tabuľa na oplotení.
„Oplotenie stálo takmer tri milióny slovenských korún. Dokončovacie práce urobila maďarská firma z prostriedkov nadácie Kálman Lieberman z New Yorku v roku 2007,“ spresňuje Levický.
Cintorín v minulosti čelil vyčíňaniu vandalov a sprejerov.
Na židovskom cintoríne v Humennom polámali náhrobné kamene Čítajte V roku 2003 náhrobné kamene znehodnotili vandali nacistickými a protižidovskými heslami. O vyše desať rokov neskôr niekoľko kameňov polámala skupinka výtržníkov, ktorá si pietne miesto vybrala na piatkový žúr.
„Boli mladiství, tak sa vyhli odsúdeniu. Zdá sa, že ľudia sa nepoučili a nenávistné prejavy extrémizmu a antisemitizmu sú negatívnymi výkričníkmi doby. Toto by sa nemalo stávať,“ upozorňuje Levický.
Pripúšťa, že pre lepšiu ochranu do úvahy prichádza časť oplotenia pri vchode posilniť ostnatým drôtom a umiestniť neďaleko vchodu fotopascu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
