ZEMPLÍN. „Krajina bez snehu a zvýšené teploty vôbec nepripomínajú zimný január. V pralese Havešová v Národnom parku Poloniny to zaváňa jarou. Svoj zimný úkryt opustila aj salamandra škvrnitá, aby sa na vlastnej koži presvedčila, kto urobil chybu pri odrátavaní zimných mesiacov – či ona alebo pani jar."
Salamandra škvrnitá. (zdroj: FB/Správa NP Poloniny)Takto vtipne reagovali pracovníci Správy Národného parku Poloniny na nezvyčajne skorý výskyt obojživelníka.
Bolo totiž len 30. januára. Ten bol spolu s minuloročným decembrom nadpriemerne teplý.
Pri „tradičnom fungovaní“ ročných období by salamandra ešte pokojne oddychovala zazimovaná pod kameňmi či vývratmi stromov, v práchnivejúcom mŕtvom dreve, v skalnej štrbine alebo v diere po hlodavcoch.
Zobudila by sa v marci alebo začiatkom apríla.
Nepraví zimní spáči
Teplé počasie a slabší priebeh zimy ovplyvnil aj zimovanie niektorých chladnomilných druhov netopierov.
„Keďže netopiere zaraďujeme medzi nepravých zimných spáčov, niektoré druhy hibernujú len v období veľmi chladného počasia, prípadne sa niektoré druhy presúvajú medzi zimoviskami,“ hovorí riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Zuzana Argalášová.
Skokan vo februári
Klimatické zmeny a počasie ovplyvňujú aj správanie sa žiab. Anna Macková, pracovníčka pre envirovýchovu zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, organizuje žabie taxi na Brestovských rybníkoch v okrese Humenné už niekoľko rokov.
Migrácia ropúch a skokanov z lesa do rybníka sa v ostatných rokoch posúva o dva až tri týždne dopredu. Kým v minulosti sa žaby vydávali na cestu zvyčajne v čase pred Veľkou nocou, vlani o takmer mesiac skôr.
Žabí taxikári preniesli na Brestovských rybníkoch tisícky žiab Čítajte „Minulý rok bol skutočne extrémny, taký som na správe za 15 rokov, čo transfer realizujeme, ešte nezažila. Všetko bolo v zrýchlenom režime. Už vo februári mi pod kolesá auta skočil v Medzilaborciach skokan, čo je vzhľadom na podnebie skutočná rarita. Na Brestovských rybníkoch pri Humennom sme len v tesnom predstihu stíhali stavať zábrany pri ceste,“ hovorí.
Najteplejšia od roku 1931
Zima 2023/2024 podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu z teplotného hľadiska skončila ako prvá najteplejšia od roku 1931. Meteorológovia ju charakterizujú ako „mimoriadne nadnormálne teplú“. Bola o necelých desať stupňov Celzia teplejšia ako najchladnejšia zima v rokoch 1939/1940, a to aspoň od roku 1931.
Podľa Mackovej voda v rybníku vplyvom nezvyčajne vysokých teplôt nezamŕza a prírode stačí pár teplejších dní a začne sa prebúdzať.
„Uvidíme, ako žaby zareagujú na vlahový deficit, je veľmi sucho. Rozhodujúca však bude teplota. Proces sa môže aj v tomto roku o dva až tri týždne urýchliť,“ zdôrazňuje.
Podrobnejší výskum by si podľa Mackovej zaslúžil vplyv klimatických zmien na počty prenesených žiab. Kým po iné roky ochranári spolu so žiakmi základných škôl preniesli z lesa do Brestovských rybníkov v priemere 10- až 12-tisíc jedincov, vlani to bola len polovica.
Podobne sa vlani „poponáhľali“ aj niektoré druhy motýľov. „Letné druhy sa prelínali s jarnými, bol to doslova chaos. Jasoňa chochlačkového som zaznamenala v priebehu mája, keď už nastupovala prvá generácia ohniváčika veľkého. Podobné zmeny spozorovali aj kolegovia z iných správ,“ hovorí Macková.
Žeriavy u nás aj prezimujú
„Veľkou výhodou vtákov je, že majú krídla a dokážu sa veľmi rýchlo presunúť na veľké vzdialenosti, ak je to potrebné. Vedia sa teda do veľkej miery prispôsobiť extrémom či výkyvom počasia v mimohniezdnom a zimnom období,“ hovorí Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife Slovensko.
Vtáky často vycítia vopred náhlu prudkú zmenu počasia a dokážu sa jej prispôsobiť. Mierne zimy majú výrazný dopad na druhy vtákov, ktoré nie sú prísne sťahovavé a nelietajú až na juh od Sahary, ale zimujú v rámci Európy. Dobrým príkladom je žeriav popolavý.
Na dolnom Zemplíne zimovalo vyše 26-tisíc vodných vtákov až 36 druhov Čítajte „Migráciu žeriava na Východoslovenskej nížine sledujeme po stáročia. Cez dolný Zemplín vedie naša najvýznamnejšia migračná trasa, prilietajú cezeň možno až státisíce žeriavov ročne. Asi pred pätnástimi rokmi sa začínala jarná migrácia žeriavov koncom februára alebo v polovici marca a vrcholila na prelome marca a apríla," vysvetľuje Repel.
V ostatných troch-piatich rokoch žeriavy u nás podľa neho pravidelne aj prezimujú. "Nepotrebujú letieť ďalej na juhu, pretože vďaka miernym zimám, nízkej snehovej pokrývke a dostatku potravy, keďže sa všade pestuje kukurica a repka, dokážu toto obdobie zvládnuť."
Vrchol jarnej migrácie sa v ostatných rokoch posúva už na začiatok marca, prípadne na prelom februára a marca.
Podľa výskumov z roku 2012 trvalo jarné tiahnutie žeriavov ponad Poloniny od 19. marca do 6. apríla. V tomto roku prvé kŕdle počuli a videli už v posledných januárových dňoch.
Na Senianskych rybníkoch narátali rekordný počet migrujúcich žeriavov Čítajte Migrujú na krátke i dlhé vzdialenosti
Vtáky na Slovensku rozdeľujeme na stále, prelietavé a sťahovavé.
K stálym patria napríklad deväť druhov ďatľov, jastrab veľký, orol kráľovský, orol skalný, niektoré druhy sokolov, myšiakov.
Medzi prelietavé druhy, ktoré odlietajú z hniezdisk len v čase nedostatku potravy a na krátke vzdialenosti, patria napríklad vodnár potočný či rybárik riečny.
Sťahovavé vtáky sa na zimné obdobie sťahujú do tzv. „teplých krajín“. Niektoré druhy sa sťahujú len na krátke vzdialenosti a migrujú v rámci Európy. Sú to napríklad sýkorky, havrany, drozdy, červienky, stehlíky či hýle. Niektoré druhy sa sťahujú na juh od Sahary až do južnej Afriky, málo druhov do Indie a na juh Ázie.
Vo vtáčom raji ornitológovia pozorujú atypickú jarnú migráciu a zimovanie vtákov Čítajte „Na tieto druhy diaľkových migrantov počasie u nás v zimnom období nemá veľký vplyv. Riadia sa svojimi 'vnútornými hodinami', hormonálnymi signálmi na základe dĺžky dňa a noci alebo polohou Slnka a hviezd na oblohe,“ objasňuje ornitológ Repel.
Aj Slovensko je teplou krajinou
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
