Korzár logo Korzár Zemplín

Kaštieľ stál na okraji monarchie, patril jednému z najbohatších mužov Európy. Opravujú ho

Vystavia tam veci z vysídlených obcí.

Kaštieľ v Stakčíne obnovujú. Kaštieľ v Stakčíne obnovujú. (Zdroj: Korzár/Jana Otriová)

STAKČÍN. Vlastnili ho princovia a baróni. „Nenápadný“ kaštieľ, ktorý vybudovali na periférii vtedajšej monarchie, prechádza rozsiahlou obnovou. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Obec Stakčín v Sninskom okrese uspela s projektom rekonštrukcie kaštieľa na múzeum rusínskej kultúry. Z plánu obnovy a odolnosti získala 1,82 milióna eur. Jej spoluúčasť je nulová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Kaštieľ sa skladá z dvoch častí, staršej a novšej, obe boli prepojené osembokovým átriom. Teraz prerábame novšiu. V minulosti slúžila ako kino a spoločenská sála, sídlila tu aj knižnica. Kino ukončilo prevádzku približne v roku 2000, odvtedy budova ostala prázdna,“ hovorí starosta Dušan Kolcun (Hlas).

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Do Polonín milióny ešte neprišli, už je problém. Kritika europoslanca vyvolala audit Čítajte 

V roku 2012 sa obec pustila do obnovy staršej časti kaštieľa, ktorá slúži ako miestnosť pre kultúrne vystúpenia, svadby či konferencie. Už vtedy samospráva rozmýšľala nad tým, ako zrevitalizovať aj novšiu časť.

„Na budove boli osekané omietky, aby projektanti vedeli, aké mala budova pôvodné tvary, ako boli osadené okná. Vypracovali sme projektovú dokumentáciu. Opakovane sme podávali žiadosti na získanie finančných prostriedkov, neboli sme však úspešní. Od roku 2014 objekt stál v takomto stave, a to sa nepriaznivo podpísalo pod stav múrov,“ vysvetľuje.

Knižnica a múzeum

Kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou, preto ho rekonštruujú podľa požiadaviek pamiatkarov. Tí chodievajú pravidelne na kontrolné dni.

„Zatiaľ všetko prebieha v súlade s projektovou dokumentáciou a naším rozhodnutím,“ potvrdzuje odborný pracovník Krajského pamiatkového úradu v Prešove Anton Liška.

SkryťVypnúť reklamu

Projekt okrem stavebnej časti, ktorá umožní opätovne spriechodniť obe časti kaštieľa, rieši čiastočne aj interiérové vybavenie.

Zámerom je vrátiť do priestorov knižnicu a zriadiť v nich múzeum. Jeho presné obsahové zameranie závisí od schválenia ďalšieho projektu v rámci cezhraničnej spolupráce s poľským partnerom.

Súvisiaci článok V Stakčíne mohlo byť z kaštieľa múzeum, peniaze odtiekli späť do Bruselu Čítajte 

Projekt v hodnote necelých 400-tisíc eur je v štádiu posudzovania, výsledok bude známy až na jeseň.

„Uvažujeme aj o zriadení expozície venovanej vysťahovaným obciam pre vodárenskú nádrž Starina. Leží v našom katastri a takáto ucelená stála expozícia chýba. Po kine nám ostala stará premietacia technika, plánujeme vystaviť aj tú,“ hovorí Kolcun.

O tom, či po čase presťahujú do vynoveného kaštieľa expozíciu z obecného múzea, ktorá aktuálne sídli v zrekonštruovanej budove bývalej maďarskej strážnice, je podľa starostu zatiaľ predčasné hovoriť.

SkryťVypnúť reklamu

„Ľudia sa obnove kaštieľa tešia. Oceňujú, že bude vyzerať dôstojne a nebude špatiť centrum obce,“ uzatvára starosta.

Stavebná časť musí byť ukončená do marca budúceho roka.

Súvisiaci článok V stakčínskom múzeu vystavujú živú históriu. Dá sa jej dotýkať Čítajte 

Zaujímaví vlastníci

Kaštieľ v Stakčíne je podľa regionálneho historika Miroslava Buraľa zaujímavý z viacerých hľadísk. „Sú to v podstate dva kaštiele z dvoch časových období. Zaujímavosťou je, že ich vlastnili dvaja princovia a niekoľko barónov,“ hovorí.

Presný rok, kedy bola postavená staršia časť, nepoznáme.

„Je buď z konca 18. storočia, čo by znamenalo, že ju postavil gróf Ladislav Szirmay z Pozdišoviec, ktorý dal postaviť aj kaštieľ v Kamenici nad Cirochou. Ak je zo začiatku 19. storočia, kedy už máme potvrdenú jeho existenciu, dal ho postaviť gróf Juraj Servicky, Srb gréckeho pôvodu,“ hovorí Buraľ.

Novšiu časť kaštieľa postavili medzi rokmi 1866 a 1869.

„Na mape z roku 1866 neexistuje, ale neskôr sa zo štatistík sčítania domov dozvedáme, že kaštieľ tu už stál. Dal ho postaviť barón Ján Fröhlich, s prídomkom de Salionze. Bol to vojak rakúsko-uhorskej armády, ktorý sa v roku 1848 vyznamenal v bojoch pri talianskom meste Salionze vo vojne proti Talianom a za to dostal barónsky titul. V Stakčíne žil s celou rodinou,“ približuje históriu Buraľ.

Barón dal postaviť napríklad aj klimatické kúpele, zasadil sa o to, že v Stakčíne bol zriadený prvý poštový úrad, o päť rokov skôr ako v Snine.

„Krátko pred smrťou sa rozhodol kaštieľ predať. Kúpil ho druhorodený syn belgického kráľa Leopolda I. Filip Eugen. Nevieme, či tu niekedy bol. Mal tu však k dispozícii komfortné zariadenie, z tohto obdobia sa zachovala najkomplexnejšia dokumentácia o vybavení miestností, na samostatnom panstve viedli podvojné účtovníctvo,“ hovorí.

Jeden z najbohatších mužov Európy

Ďalšími vlastníkmi kaštieľa boli Očkajovci a Beňovskí s prepojením na Mórica Beňovského. Zvláštnu pozornosť si však podľa Buraľa zasluhuje Guido Henckel, prvý princ z Donnersmarcku, ktorý kúpil kaštieľ na konci 19. storočia.

„Bola to kontroverzná osobnosť. Bol to jeden z najbohatších mužov Európy, vlastnil bane a železiarne v Sliezsku. Žil v Paríži, kde sa oženil s najslávnejšou francúzskou kurtizánou s prezývkou La Paiva. V Sliezsku jej dal postaviť kaštieľ, ktorý nazývali Sliezsky Versailles. Neskôr ho komunisti ako symbol prepychu zlikvidovali,“ hovorí Buraľ.

Poslednými vlastníkmi stakčínskeho kaštieľa bola rodina Wenckheimovcov z Veľkých Levár zo Záhoria. Majetok bol po vojne znárodnený a prešiel do vlastníctva obce.

Návrat do pôvodnej podoby

Buraľ priznáva, že aj jeho samého prekvapilo, kto všetko vlastnil „nenápadný“ kaštieľ na periférii vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

„Niečo sme vedeli, o niečom boli k dispozícii len strohé údaje. Informácie sme získavali z rôznych archívnych a cirkevných zdrojov,“ hovorí.

Zriadiť v kaštieli múzeum je podľa Buraľa vynikajúci spôsob využitia.

„Vysídľovanie obcí nad Starinou a budovanie nádrže sú veľmi dobre zdokumentované. Samostatná expozícia venovaná hornej Ciroche neexistuje, a keďže je v katastri Stakčína, je logické, aby tu bola,“ myslí si.

Obnovu pamiatky pod dohľadom pamiatkarov víta.

„Teší ma to. Prestavba v 50. rokoch, keď sa tu zriadil kultúrny dom a kino, znamenala na jednej strane zásah do dispozície budovy, ale na druhej strane sa tak vlastne zachránila a nezbúrala. Teraz sa nová časť vracia naspäť do podoby, ako vyzerala v 19. storočí,“ uzatvára Buraľ.

Národný park Poloniny

Najčítanejšie na Zemplín Korzár

Komerčné články

  1. Ľuboš Fellner otvorene
  2. eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van: Zvýhodnený vstup len do 15.9.
  3. Dvanásť tipov, kam cestovať cez jesenné prázdniny
  4. BUBO zverejnilo všetky termíny - exotika za polovicu
  5. Ako prežije váš biznis? Rozhodnú tieto 3 kroky
  6. Hodnotenie profesionála: Maldivské rezorty do hodiny od letiska
  7. Prvý mobil ako skúška dôvery medzi rodičom a dieťaťom
  8. Rozvrh hodín s kalendárom prázdnin v denníkoch SME a Korzár
  1. Ľuboš Fellner otvorene
  2. HEINEKEN Slovensko: 30 rokov vášne pre pivo
  3. BUBO zverejnilo všetky termíny - exotika za polovicu
  4. Dvanásť tipov, kam cestovať cez jesenné prázdniny
  5. Ich slnkom je mesiac, kvitnú v noci
  6. eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van: Zvýhodnený vstup len do 15.9.
  7. Slováci dodali tablety do Volkswagenu i do policajných áut
  8. Nie je to len ihrisko: V K Parku deti opäť nájdu radosť z pohybu
  1. BUBO zverejnilo všetky termíny - exotika za polovicu 15 878
  2. Vyskúšal som si prácu výčapníka. Toto vám nepovedia 7 176
  3. Na toto by ste sa mali vo svojej obľúbenej krčme opýtať 6 359
  4. Prvý mobil ako skúška dôvery medzi rodičom a dieťaťom 4 776
  5. Na začiatku ledva naškrabali 700 eur, dnes majú miliónové tržby 4 766
  6. Tichá epidémia bolesti chrbta: Dostupná pomoc pre tisíce ľudí 4 744
  7. Z čašníkov majiteľmi top hotelov: Stavili na lokálnosť a luxus 3 671
  8. Hodnotenie profesionála: Maldivské rezorty do hodiny od letiska 2 806
  1. Ernest Klotton: Bol to cielený útok na Poľsko zo strany Ruska?
  2. Anton Kovalčík: Z národovca zradcom národa. Jozef Tiso počas Druhej svetovej vojny. Druhá časť.
  3. Michal Dolňan: Reakcia na článok: Demokrati neprávom obvinili gang Brat za brata z falšovania petície.
  4. Vladimír Krátky: Hrkútanie s Richterom na rádii Expres .
  5. Marian Nanias: Havárie a nehody jadrových zariadení v kozme.
  6. Martin Turčan: Strategická chyba PS
  7. Jaroslav Liptak: Je toto Test Amerického Experimentu? A čo je vlastne ten Experiment?
  8. Ľuboslava Šusteková: Poctivý domáci kečup
  1. Pavol Návrat: Žiadosť občanov Slovenskej republiky o zlúčenie s Českou republikou 66 322
  2. Rado Surovka: Matovičove bomby sú späť 12 650
  3. Radoslav Záhumenský: Rozhľadňa, ktorú takmer nikto nepozná, a pritom z nej Malá Fatra ukazuje svoju pravú krásu! 9 782
  4. Monika Albertiová: SLOVENSKOOO! A je to tu! Nenávisť a tuposť 9 013
  5. Tomáš Csicsó: Ako školy vyberajú výpalné od študentov 6 581
  6. Otilia Horrocks: Akcia "Hromžia celé Košice" v plnom prúde 6 141
  7. Monika Albertiová: Ďakujeme, Smer. Vianoce zrušené, odvody zvýšené, a vy voliči žerte seno. Tak vám treba! 6 043
  8. Monika Albertiová: Facka Ficovi. Slovensko sa prebúdza! 5 085
  1. Marian Nanias: Havárie a nehody jadrových zariadení v kozme.
  2. Marcel Rebro: Zvyšujeme odvody, aby ste mali viac. Orwell by žasol
  3. Radko Mačuha: Na bielych životoch záleží.
  4. Marcel Rebro: Drony ako oči a zbraň pechoty: Reportáž z bojových pozícií AZOV
  5. Roman Kebísek: Clementisová: Po poprave manžela jeho popol vysypali do stoky
  6. Věra Tepličková: Má to ťažké Kamenický...
  7. Věra Tepličková: ... a voľ nebyť, ako byť otrokom
  8. Igor Pogány: Nano Banana: Nová AI od Google premení vaše fotky na realitu (a splní sny)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu