Hudobník STANISLAV SNINSKÝ alias RAPTOR KOCH (36) z Jasenova pri Humennom sa svojou tvorbou nedá nikam zaradiť. Hudobná branža ho onálepkovala prívlastkom exot z východu. Nekonformný hudobník si robí všetko sám: hudbu skladá, nahráva, mixuje, mastruje, je neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Na svojom konte má veľa hudobných projektov, ktoré sú jeho srdcovkami. Má vlastnú kapelu Raptor Koch band, hrá na gitaru v kapele Chiki liki tu-a.
V rozhovore sa dočítate:
- Kto je Stanislav Sninský,
- ako vzniklo umelecké alter ego Raptor Koch,
- aké boli jeho prvé kontakty s hudbou,
- koľko albumov nahral,
- čo ho inšpiruje,
- čo pokladá za svoj najväčší úspech.
Kto je Stanislav Sninský?
Touto otázkou sa zaoberám už dlho, k presnej odpovedi som sa nedopátral. Existujú však tri stránky môjho ja, nazvime ho „konštrukt“: prvé je telo. To funguje samé od seba, nemusím ho riadiť. Druhá vec je všetko to, čo ma formovalo a formuje, prostredie, rodičia, škola, spoločnosť. Tretia stránka je základná: tichý svedok všetkého, čo vnímam.
Aké boli vaše prvé kontakty s hudbou?
Môj prvý kontakt s hudbou bol ešte v bruchu mojej mamy, keď som v tme počúval tlkot jej srdca. Super, má to rytmus.
Keď som mal asi päť rokov, môj ujo mi púšťal Pražský výber, Pink Floyd, Beatles a Queen. Niektoré skladby boli pre nás deti strašidelné, prosili sme uja, aby nám pustil „strašidlá“.
V roku 1995 som pripravil prvý vlastný projekt, volal sa GG pesničky. Dostal som vtedy malé varhany, hral som na nich a nahrával som si to na kazetu. Vymýšľal som si pesničky a slová.
Potom ma mama vzala za detskou psychologičkou, či je so mnou všetko v poriadku (smiech). Neskôr som si vymýšľal rôzne kapely Hmožds, Bazmek alibi 1, Bazmek alibi 2, Počkaj, dobre, už môžeš. Humenčania poznali aj kapelu The Waves, tá však už od roku 2015 nefunguje.
Čo pre vás znamená hudba?
Každá hudba môže niečomu slúžiť, niekam vás môže dostať, alebo naopak z niečoho vás môže dostať. Môže slúžiť ako útek od reality, ako povznesenie. Keď hudbu počúvam, nemusím sa namáhať prijímať ju, namáham sa iba vtedy, keď o nej musím hovoriť.
Na čo všetko hráte?
Všetko si sám skladám, nahrávam, mixujem a mastrujem. Hrám na gitaru, basu, bicie a klávesy, s tým pracujem. Chcel by som sa naučiť na dychové nástroje, na husle, neviem však, či by som to zvládol. Mám rôzne píšťalky, fujarku, ústne harmoniky.
Na všetko sa dá hrať. Napríklad aj na prázdne rolky toaletného papiera naplnené ryžou. Bolo to workshop na Brekovskom hrade, kde som s deťmi vyrábal rôzne netradičné hudobné nástroje.
Raptor Koch na besede vo Vihorlatskej knižnici v Humennom. Rozprával sa s ním Pavol Sivák. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Povedali ste, že spev beriete ako ďalší hudobný nástroj a u vás nemusí byť dominantný. Prečo?
V minulosti som spev viac skrýval za hudbu, možno som sa hanbil prezentovať ho naplno. Keď nevytiahnem výšky, afektujem, niekedy to poslucháčom prekáža, ale mňa to netrápi, viem si urobiť zo seba srandu. Skrývam sa.
Ako a prečo vznikol Raptor Koch?
Je to hudobný projekt, ktorý sa vyskytol na východnom Slovensku, a ja som médium, cez ktoré sa Raptor Koch prejavuje a tvorí. Je to moje alter ego, smutný klaun. Je v tom nenútená trápnosť, ale ja sa sám na sebe zabávam. Akoby som sa pozeral na niekoho cudzieho. Prišlo to samo, opekal som pri ohni a meditoval, a zrazu mi to napadlo. A Raptor Koch bol na svete. Je to neopísateľné.
Ale predsa len sa vaše vnuknutie dá nejako vysvetliť, nie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
