HORNÝ ZEMPLÍN. Peniaze, ktorých výška prevyšuje obecný rozpočet, alebo nedotknutá malebná lesná krajina? Starostovia a obyvatelia piatich obcí v okrese Humenné v hornom Zemplíne stoja pred dilemou. Oriešok, ktorý musia rozlúsknuť, je veterný park. Priznávajú, že je tvrdý.
„Výhody pre obec sa ani nedajú opísať,“ hovorí starosta Hrubova Štefan Trusák (nezávislý).
Keby obec so 125 obývanými domami a necelou päťstovkou obyvateľov dostala za jednu turbínu podľa prísľubu investora 23 700 eur ročne, za päť turbín vo svojom katastri by si výrazne vylepšila rozpočet.
„Je to viac, ako dostaneme z podielových daní. Pre rozvoj obce by to bolo doslova nepredstaviteľné, mať raz toľko. A to by nebolo len na rok. Mohli by sme dokončiť vodovod, pustiť sa do kanalizácie, vybudovať chodníky, poopravovať obecné budovy. Mohli by sme obyvateľom ročne prispieť sumou maximálne dvesto eur na elektrickú energiu, mohli by sme im odpustiť poplatok za vývoz komunálneho odpadu, rozhodli by o tom obecní poslanci,“ vyratúva Trusák.
Obec by si mohla dovoliť zapojiť sa do rôznych rozvojových projektov financovaných z fondov Európskej únie a zaplatiť spoluúčasť na ich financovaní.
V obciach majú internet, ale pitnú vodu nie. Po zemetrasení je hnedá a zapácha Čítajte Lokalita spĺňa kritériá
Zámer postaviť v katastroch obcí Pakostov, Turcovce, Hrubov, Černina a Jankovce v Laboreckej vrchovine približne dvadsať veterných turbín prezentovala spoločnosť WSB Invest so sídlom v Bratislave.
Lokalita spĺňa hneď niekoľko základných podmienok: dostatočnú veternosť, minimálne, prípadne žiadne vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, možnosť napojenia projektu do elektrizačnej sústavy.
„Táto lokalita spĺňa všetky tieto kritériá a zároveň ako jedna z mála lokalít na východnom Slovensku má aj dostatočný odstup od obydlí,“ hovorí projektový manažér Ján Lacko.
Vysvetľuje, že konečný počet a rozmiestnenie turbín bude závisieť nielen od dohody so samotnými obcami a ich obyvateľmi, ale napríklad aj od nameranej veternosti či možností pripojenia do elektrizačnej sústavy. Dôležité budú aj požiadavky, ktoré vyplynú zo správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
Podľa Lacka výšku strojovne veternej turbíny odhadujú predbežne na minimálne 150 metrov, lopatky rotora by mali mať dĺžku aspoň 80 metrov.
„Inštalovaný výkon takejto modernej veternej turbíny je v závislosti od konkrétneho modelu minimálne šesť MW,“ spresňuje.
Veterný park vyvoláva vášne, miestni chcú referendum. Poslanci stoja pred dilemou Čítajte Veterný park videli v Poľsku
Starosta Trusák sa spolu s poslancom obecného zastupiteľstva zúčastnil na výlete do Poľska, ktorý investor zorganizoval s cieľom oboznámiť zástupcov slovenských samospráv s fungovaním veterného parku. K 18 už funkčným turbínam požiadala tamojšia samospráva ešte o 18 ďalších.
„Mali ich nad humnami. Boli sme od turbíny vo vzdialenosti asi štyristo metrov, nepočuli sme nič,“ hovorí.
Hluku a negatívneho vplyvu na zdravie ľudí sa neobáva. Turbíny by mali byť od posledných domov v obci vzdialené minimálne kilometer.
Pozná však obavy poľovníkov, že veterné turbíny počas výstavby i prevádzky „vyženú“ z lokality zver, utrpieť by mohli aj netopiere a vtáctvo, ktorému by mohli narušiť migračné trasy.
„Jeden poľovník vozieva manželku do Rakúska. Povedal, že pod turbínami vidí vždy veľa srnčej a jelenej zveri, že sa zver na miesto po čase zase vráti,“ hovorí Trusák.
Uznáva, že výstavba turbín znamená tisíce ton betónu, na druhej strane by však vyvolala následnú opravu ciest a ich udržiavanie.
„Cesty k turbínam musia byť prístupné za každého počasia. Tak nám to investor vysvetľoval,“ dodáva.
Priznáva, že najviac by mu prekážal vizuálny smog. „Narušilo by to prírodu, jej scenériu, to je fakt,“ potvrdzuje.
Veterný park poškodí les
Ochranár Viliam Bartuš, náčelník kmeňa Východné Karpaty Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, za najväčší problém pokladá výstavbu veterného parku na lesných pozemkoch a na hrebeňoch hôr.
„Bude treba vyrúbať časť lesa, vybudovať cesty. Tie trvale odlesnia územia a kvalitné cesty znamenajú aj zvýšenú ťažbu v lesoch. Pre les to neprinesie nič pozitívne,“ hovorí.
„Otázkou je, či toto negatívum prevážia pozitíva, ktoré sú pri veternej elektrárni prezentované. Rozhodnutie je na miestnych ľuďoch,“ dodáva.
Peniaze alebo príroda?
Starosta Jankoviec Jaroslav Vasiľ (SNS) vníma veterný park ako dilemu: peniaze alebo príroda.
„My sme tu malé obce a len prežívame. Väčšinu rozpočtu zhltnú mzdy, máločo ostane na chod obce,“ hovorí.
Na jednej strane si uvedomuje, že by si obec s 270 obyvateľmi turbínami výrazne finančne prilepšila. Pôvodne by mala byť v katastri obce len jedna na hranici s katastrom Černiny. Aby sa to Jankovciam vyplatilo, mali by byť tri.
Priznáva, že peniaze sú veľkým lákadlom. Za tri turbíny by dostali 75 percent toho, čo im dnes prichádza z podielových daní.
„Ekonomický vývoj obcí je veľmi nepriaznivý. Sme vďační za každé euro,“ zdôrazňuje Vasiľ.
Drevený kostol v Jankovciach zhorel, nový zničilo zemetrasenie Čítajte Obec sa doposiaľ ešte úplne nespamätala z následkov zemetrasenia z októbra 2023. Na dokončenie vodovodu čaká už 29 rokov, vtedy bolo naň vydané stavebné povolenie. „Kanalizácia je hudbou budúcnosti,“ vraví.
Jankovčanom rozdajú dotazník
Na druhej strane starostu Vasiľa trápi zásah do „neporušenej“ prírody. A tiež zodpovednosť voči ďalším generáciám, keďže prevádzková životnosť moderných veterných elektrární presahuje 25 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
