(Autor: Korzár/Jana Otriová)
HUMENNÉ. Kým mu pripevnili srdce a vytiahli ho do veže chrámu, muselo ponapínať svaly zopár chlapov. V tom čase vonku priam biblicky vyčíňalo počasie: spustil sa prudký dážď, hrmelo a na strechu chrámu zabubnoval kamenec. Keď sa zvon rozozvučal, už sa vyjasnilo. Do 260-ročného chrámu sa vrátil po vyše pol storočí.
Drevený pôvodne gréckokatolícky chrám postavili bez jediného klinca v Novej Sedlici, našej najvýchodnejšej obci, za čias panovania Márie Terézie v roku 1764. Zasvätili ho svätému archanjelovi Michalovi.
Pamätá si časy Márie Terézie. Chrám z Novej Sedlice presťahovali do Humenného Čítajte V minulom storočí ho postupne rozobrali a previezli do takmer 70 kilometrov vzdialeného Humenného, kde ho v rokoch 1972 – 1974 ako lego „poskladali“ ako vôbec prvý objekt z pätnástich v novej expozícii ľudovej architektúry a bývania vtedajšieho Okresného vlastivedného múzea, dnes Vihorlatského múzea.
Po premiestnení do skanzenu slúžil ako jediný chrám humenskej pravoslávnej cirkevnej obce. V súčasnosti sa v ňom konajú príležitostné obrady niekoľkokrát v roku.
Vlani si humenskí múzejníci pripomenuli 260. výročie postavenia chrámu a 40. výročie sprístupnenia skanzenu.
Chladne zakopaný v zemi
„Je samozrejmosťou, že zvon, ideálne trojica zvonov, do chrámu patria. Pôvodné zvony zostali v obci Nová Sedlica, ktorý je filiálkou cirkevnej obce v Zboji,“ vysvetľuje etnograf Vihorlatského múzea Jozef Fundák, prečo sa vlani v roku oboch výročí rozhodli dať odliať zvon a rozozvučať ho uplynulú nedeľu pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí.
Prešovská župa, ktorá je zriaďovateľom múzea, naň vyčlenila z rozpočtu 4 350 eur.
Zvon odlial zvonolejár Jakub Vorobeľ z Chotče v Stropkovskom okrese, jeden z troch majstrov tohto remesla na Slovensku. Potreboval na to pol druha mesiaca.
Jakub prijal ponuku odliať zvon do chrámu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, s nadšením. Vyrobil ho tradičnou stredovekou metódou.
„Formu som vyrobil z ílovitej hliny a ďalších prírodných prísad, ako napríklad konský trus či konope. Forma pozostáva z troch základných dielov, vnútorný sa nazýva jadro, model zvona sa volá falošný zvon, naň sa naliepajú všetky reliéfy, ornamenty a nápisy. Tretí diel vzniká natieraním špeciálnej zmesi hliny voskového modelu. Keď má požadovanú hrúbku, celá forma sa vypáli, vosk sa roztopí a vsiakne do hliny,“ približuje mladý remeselník výrobu zvona.
Používa konský trus, pivo i pazderie. Študent vyrába zvony stredovekou technológiou Čítajte Po vypálení sa forma rozdelí a falošný zvon sa odstráni.
„Ostanú len jadro a plášť. Dokonale vysušená forma sa spojí a stiahne sa reťazami a napinákmi. Zvon sa odlieva zo zvonárskeho bronzu, teda zliatiny medi a cínu, v pomere 80 ku dvadsať percent, pri teplote asi 1 150 stupňov Celzia. Potom sa zakope do zeme, aby hlina formu spevnila a pomaly ho ochladila, čo pozitívne vplýva na jeho zvuk. Zvon musí v zemi chladnúť čo najdlhšie a najpomalšie,“ opisuje postup zvonolejár.
K zvonu treba pridať ešte príslušenstvo - dubovú hlavu s kovaním a srdce. Jakub zdôrazňuje, že využil tradičné kováčske postupy vrátane rovného dreveného závesu. „Použil som dobové štvorhranné matice, srdce visí na koženom remeni na liatom oku.“
Prvý zvon odlial ako pätnásťročný
Zvon má spodný priemer 45 centimetrov a váži 60 kilogramov. Je na ňom vyobrazený svätý archanjel Michal, text hovorí, že bol odliaty pri príležitosti 260. výročia postavenia chrámu v Novej Sedlici.
Zámerom múzejníkov je doplniť do zvonice ešte dva väčšie zvony. Aj preto zvonolejár Vorobeľ, ktorý v základnej umeleckej škole vyučuje hru na akordeóne a študuje na vysokej škole, odlial zvon v tóne H2.
„Tón zvona sa vypočítava už pri jeho projektovaní. Tu bol naplánovaný G dur, zvolili sme tón H, teda terciu. Na základe toho som vypočítal a vyhotovil šablónu,“ spresňuje.
Jakub sa netají tým, že odlievanie zvonov a ich umiestňovanie do veží kostolov a chrámov je fyzicky náročná práca a potrebuje pomocníkov. Prvý zvon odlial, keď mal pätnásť rokov. Začínal ako samouk, metódou pokus-omyl, stále sa zdokonaľuje. Doposiaľ za jedenásť rokov odlial asi 40 zvonov rôznych veľkostí.
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)Zvolávajú veriacich do chrámu
Prv, ako zvon vytiahlo do veže a upevnilo ho tam niekoľko chlapov, posvätili ho po večernej službe duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom Miroslav Župina a Igor Kerekanič, duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Snine.
Duchovný Župina povedal, že prostredníctvom zvonov v chráme prúdi k veriacim Božia milosť.
Miroslav Župina. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Ich „praktickú“ funkciu zdôvodnil výrokmi z vedeckých štúdií, podľa ktorých zvony v chrámoch vydávajú vysokú ultrazvukovú rezonanciu. Tá na báze ultrazvuku očisťuje okolitý priestor. Keby sa znásobila intenzita tejto sily, dávalo by to možnosť pre vytvorenie pozitívnych podmienok pre život a harmóniu v prírode.
Veda tiež dokázala, že vírusy ako molekulárne štruktúry pôsobením ultrazvuku, ktorý vzniká pri zvonení, jednoducho hynú. Vzťahuje sa to na vírusy chrípky, moru, cholery, týfusu či šarlachu. K sterilizácii ovzdušia v miestnosti bytu napomôže rozozvučanie šiestich malých zvoncov.
Zdôraznil, že zvuk zvonov i chrám samotný pôsobia na veriacich „liečivo“. Zvony zvolávajú veriacich do chrámov, pomáhajú im prekonávať v nich lenivosť i zúfalstvo. „Chrám je duchovná nemocnica,“ povedal.
Zaspomínal si, ako sa za jeho mladých čias počas búrky na dedine zvonilo. Pokým sa podarilo zvon vo veži rozozvučať, vonku sa spustil lejak a dokonca kamenec.
Zatiaľ ručne
Zvon v drevenom chráme sa v skanzene rozozvučí vždy počas príležitostných bohoslužieb.
Pokým sa múzejníkom podarí zaobstarať jeho automatizovaný pohon, aby zvonil na poludnie a o osemnástej hodine, úlohy zvonárov sa zhostia preškolení pracovníci múzea.
„Budeme sa snažiť zazvoniť aspoň na pravé poludnie počas otváracích dní skanzenu,“ dodáva Fundák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
