POLONINY. V doline Zbojského potoka, ktorá je najdlhšou v Národnom parku Poloniny, sa voľakedy nachádzalo minimálne 20 objektov, ktoré svedčili o spôsobe života tamojších obyvateľov.
V roku 2022 Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne v okrese Snina v tejto doline prevzala sedem objektov: Leopoldinu poľovnícku chatu, včelín na Lúke Medovej baby, rybník Na mlákach, robotnícky domček, dve poľovnícke chaty a dodatočne sa tam našla drobná stavba, tzv. pozorovateľňa medveďov.
„Zaujímali sme sa, čo všetko sa tu v minulosti okrem týchto objektov nachádzalo. Zistil som, že tu bolo minimálne dvadsať ďalších objektov, z ktorých väčšina zanikla,“ hovorí botanik a dendrológ Správy Miroslav Buraľ, ktorý sa roky zaujíma o regionálnu históriu.
Už nestoja
Najstarším zaniknutým objektom je vodná píla. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1657. Fungovala do začiatku 20. storočia. Nachádzala sa v lokalite Špicker pod dnešnou Lúkou Medovej baby.
Druhým najstarším objektom bola poľovnícka chata, ktorú pred rokom 1863 dali postaviť vtedajší vlastníci doliny Lobkowiczovci v sedle pod Príkrym pri Stužici. Niesla názov Kyčera a bola najstaršou poľovníckou chatou vybudovanou na území dnešného Národného parku Poloniny.
Ďalšou stavbou postavenou v 19. storočí, ktorá zanikla začiatkom 20. storočia, bola potašňa. Nachádzala sa na začiatku doliny, hneď za obcou Nová Sedlica. Potašňa slúžila na výrobu draselnej soli, ktorá sa používala pri výrobe skla.
Úzkokoľajka mala dve stanice
V roku 1906 bola vydaná koncesia na výstavbu lesnej úzkokoľajky na lokalitu Beskýd pod samotnou Jarabou, alebo ako ju miestni nazývajú, Riabou skalou. Dokončili ju v roku 1908.
„V doline boli postavené dve stanice – Kyčera a konečná stanica Beskyd. S výstavbou lesnej úzkokoľajky súvisí aj výstavba drevených barakov a stajní pre lesných robotníkov na lokalite Medová baba. V 30. rokoch 20. storočia ich tu žilo takmer sto,“ hovorí Buraľ.
Vihorlatské úzkokoľajky ožili na mapách a cyklotrasách Čítajte Pochádzala z Poľska
V jednom z nich žila i dnes známa Medová baba s rodinou, vlastným menom Žofia Maťašovská. Žofiu priviedla na územie prvej Československej republiky v roku 1928 láska. Jej manžel pochádzal z Udavského.
„Ako vojak rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do Przemysla, kde pomáhal pri budovaní obranných línií proti ruskej armáde. So Žofiou sa vraj zoznámil v kaviarni. Neskôr prišla za ním a zostala tu žiť. Dedo pracoval ako správca ťažby dreva pre spoločnosť v lesoch nad Sedlicou. Zomrel v 44. roku,“ približuje príbeh lásky vnuk chýrnej včelárky Štefan Antoňák z Medzilaboriec.
Mali ju za bosorku a volali Medová baba. Jej med z Polonín kupovali do Kolína a Prahy Čítajte Žofiin poloninský medovicový med z jedľovo-bukových lesov bol veľmi kvalitný. Oceňovali ho pardubickí pernikári i čokoládovne v Prahe či v Kolíne, ktorým ho predávala.
„Babička spomínala, že vraj vyprodukovali až 1 600 kilogramov medu ročne. Jeden pamätník z obce mi raz povedal, že úľov nebolo osemdesiat, ako sa zvykne hovoriť, ale údajne až vyše sto,“ hovorí Antoňák.
Včelárila moderne
Na rozdiel od Novosedličanov Žofia včelárila moderným progresívnym spôsobom.
„Miestni používali drevené úle, zvané dlabáky. Z kusa kmeňa vydlabali úľ, včely z neho vylietavali malým otvorom naspodku. Keď chceli dedinčania vybrať med, museli ho zvrchu otvoriť a urobiť to rukami. Tým vlastne roj znehodnotili,“ opisuje Buraľ.
Úle Medovej baby, ktorú dedinčania nazvali tak pre jej včelárske majstrovstvo, pozostávali z medníka a plodiska, ktoré sa dalo rozobrať.
„Preto boli jej výnosy medu oveľa vyššie, med bol čistejší a kvalitnejší. Miestni ju upodozrievali, že používa nejaké nekalé praktiky, že 'bosorí'. Išlo, pravda, o techniku včelárenia,“ zdôrazňuje.
Jeden úľ Medovej baby, ktorý si vyrobila svojpomocne s manželom z čias jej pôsobenia na lúke, sa podarilo zachrániť. Buraľ ho plánuje vystaviť. „Pomôže priblížiť návštevníkom národného parku, ako včelárila a aká bola šikovná.“
Stavali si vlastné obydlia
Sezónni robotníci z územia dnešnej Ukrajiny, Huculi – Marmarošania, si v Poloninách stavali pre nich typické kruhové obydlia – koliby. V strede koliby bolo ohnisko a okolo neho v kruhu sa spávalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
