„V projektoch z minulosti boli situácie, že niekde veterné turbíny odmietli a v susednej obci s výstavbou súhlasili, celkom obvyklé. Vo väčšine prípadov potom ekonomické benefity čerpá obec, v ktorých katastrálnom území turbíny stoja. Susedné obce na hranici katastra ich vidia, no nič z toho nemajú, hovorí BOHUMIL FRANTÁL, vedecký pracovník v odbore environmentálnej geografie.
Pôsobí na Ústave geoniky Akadémie vied Českej republiky a na Univerzite Palackého v Olomouci. Skúma postoje ľuďom k výstavbe veterných parkov takmer 20 rokov.
Podobná situácia, akú opísal, nastala pri zámere veterného parku v Zemplínskych vrchoch, kde dve obce zámer odsúhlasili, dve nie a v piatej váhajú, aj keď sa v dotazníkoch ľudia vyjadrili, že turbíny nechcú.
Frantál vysvetľuje, že v posledných rokoch to pri týchto projektoch funguje aj tak, že sa investor dohodne s obcou na ekonomických kompenzáciách, aj keď v ich katastri nie sú postavené turbíny. „Ako kompenzácie za to, že tie obce nevyvíjali odpor proti výstavbe," opisuje.
Môže totiž nastať problém, že obce, ktoré nesúhlasili s výstavbou, uzavrú dohodu o spolupráci a budú súhlasiť s výstavbou v susedných obciach len v prípade čerpania benefitov. „Potom sa treba skôr snažiť o kompromis a akceptovať to, že väčšina obyvateľov v susedných obciach to vníma týmto spôsobom a držať sa jedného názoru," hovorí odborník.
V rozhovore si prečítate:
- Prečo ľudia nie sú ochotní vyjadriť sa k zámeru výstavby turbín;
- ako je to s výstavbou elektrární v lese;
- prečo ľudia odmietajú veterné elektrárne;
- akú rolu zohrávajú takzvaní názoroví vodcovia.
V súčasnosti sa v katastroch piatich obcí v Zemplínskych vrchoch rozhodujú poslanci o tom, či schvália zámer výstavby veterného parku. V troch obciach sa ľudia v dotazníkoch vyjadrili, že to nechcú a všeobecne to vytvára dojem, že sú proti zámeru. V jednom rozhovore ste povedali, že to, že väčšina ľudí veterné turbíny nechce, je mýtus. Z čoho vychádzate pri vašom tvrdení? Skúsenosť zo Zemplína vyzerá byť opačná.
Výskumy, ktoré sa zameriavajú na vnímanie a postoje ľudí k veterným elektrárňam robím kontinuálne od roku 2006. Začali sme jedným projektom v Česku, kde sa v tom čase zvýšil záujem investorov o výstavbu parkov. Podpora pre veterné elektrárne bola vyššia, vyplývalo to aj zo záväzkov Európskej komisie. V niekoľkých obciach sme robili výskumy, aký je postoj ľudí k plánovaným projektom a porovnávali sme to s postojmi ľudí v lokalitách, kde už niekoľko rokov v tom čase turbíny boli.
Za posledných 20 rokov v tom pokračujeme. Vraciame sa do rovnakých území, mapujeme ďalší vývoj postojov a pridávame nové lokality. Zvyšuje sa počet obcí a reprezentatívnosť vzorky je veľmi vysoká. Mýtus, že väčšina ľudí nechce elektrárne, sa potvrdzuje vo výskumoch, ktoré robia veľké agentúry dlhodobo a opakovane v Česku.
Veterný park chceli v lesoch na Tokaji, kde je ich málo. Narazili, poslanci to odmietli Čítajte Ako zisťujú, či sú ľudia ochotní tolerovať veterné turbíny blízko ich domova?
Pýtajú sa, či by boli ľudia ochotní tolerovať veterné elektrárne v blízkosti ich obcí. Percento ľudí, ktorí by to akceptovali aj v blízkosti obcí, sa pohybuje v rozmedzí 55 až 65 percent. Je to blízko hodnotám, ktoré vychádzajú aj nám v konkrétnych obciach. Zhruba jedna tretina ľudí je proti, tretina sú ľudia, ktorým to nevadí a o túto tému sa nezaujímajú a tretina sú aktívni podporovatelia.
To, že ľudia turbíny nechcú, vychádza najmä v miestnych referendách. To môže byť problematické, lebo v Česku je referendum platné, ak sa zúčastní 35 percent ľudí. Keď je polovica ľudí pre alebo proti, tak je záväzné (na Slovensku sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnilo nad 50 percent voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou účastníkov referenda, pozn. red.)
Všeobecne platí, že percentuálne väčšie zastúpenia vo voľbách majú odporcovia. Tí, čo súhlasia, sú skôr pasívni, nie sú motivovaní vyjadriť názor. Je to otázka akýchkoľvek volieb, v ktorých sa účasť pohybuje na nejakej percentuálnej úrovni a nemusí to zodpovedať rozloženiu populácie.
Starostovia a starostky v piatich obciach na Zemplíne (Kysta, Kašov, Veľká Tŕňa, Hrčeľ, Veľaty) hovoria, že nechcú ísť do referend, lebo je to drahé. Rozdali ľuďom do domácností dotazníky, či so zámerom súhlasia.
Spôsob zisťovania verejnej mienky sa líši v oblastiach, kde je verejnosť veľmi polarizovaná. Opozícia je tam často hlasnejšia, sú tam aj rôzne petície. Starostovia chcú mať potom rozhodnutie zaštítené referendom. Niekde robia ankety investori, inde ich robí aj obec.
Problém je, že treba rozlíšiť anketu a reprezentatívny výskum. Pokiaľ obec urobí anketu tak, že rozhodí dotazníky do schránok všetkých obyvateľov a výber je postavený na ochote ľudí to vyplniť, tak už to nie je reprezentatívny výskum a častejšie vyjadria názor odporcovia. Pokiaľ nejde o reprezentatívny výskum, ktorý robí výskumník či agentúra, výsledky nemusia zodpovedať realite. Účasť v miestnych anketách je navyše veľmi nízka, môže to byť 12 či 15 percent.
Ako to je na Zemplíne
O zámere výstavby turbín v Zemplínskych vrchoch v katastroch piatich obcí stále nie je rozhodnuté. V obci Veľaty poslanci rozhodli už v polovici marca. Investičný zámer nepodporili, rovnako ani vo Veľkej Tŕni. V obci Hrčeľ zámer výstavby veterného parku schválili už v polovici januára.
V Kyste sa ľudia v dotazníkoch vyjadrili, že zámer im neprekáža. Budú mať zastupiteľstvo na konci júna. V Kašove je situácia zložitejšia. Starosta Róbert Katuš hovorí, že síce sa ľudia vyjadrili, že turbíny nechcú, no keďže to v susedných obciach schválili, turbíny budú v katastroch susedných obcí, ale oni z toho nebudú mať žiadne finančné výhody. Preto je to podľa neho v obci stále otvorené.
V obciach mali vôbec problém dostať od ľudí dotazníky naspäť, kvôli tomu aj predlžovali termíny. Najvyššia návratnosť bola 65 percent. Výstavba veterného parku však ovplyvní ľudí aj na viac ako 30 rokov. Prečo ani nie sú ochotní zaškrtnúť v dotazníku, či s tým súhlasia alebo nie?
Je to všeobecný trend v Česku aj na Slovensku. V postkomunistických krajinách je miera účasti volieb do parlamentu, ale aj na úrovni kraja často výrazne nižšia než v západných krajinách. Osobne si myslím, že je to do značnej miery spôsobené tým, ako tu ešte prežíva skúsenosť z doby socializmu, keď ľudia voliť museli.
Teraz je sloboda nevoliť často využívaná. Súvisí to aj s politickou angažovanosťou, záujmom ľudí o veci verejné. Záujem je nižší. Miestne referendá sú dobrá vec, ale pokiaľ účasť nie je povinná, ako napríklad vo Švajčiarsku či v Škandinávii, a nepohybuje sa nad 90 percent, výsledky sú problematické.
Starostovia a poslanci sú v patovej situácii. Na jednej strane sú tam na to, aby ľudom vysvetľovali, aké negatíva a pozitíva to prinesie, na druhej strane môžu čeliť nepopularite, keď je odpor proti veterným parkom silný. Často nepôjdu proti svojim obyvateľom, ktorí ich môžu voliť v nasledujúcich voľbách. A keď hovoria o financiách pre obec, tak im ľudia povedia, že myslia iba na peniaze. Je to bežný scenár?
Najprv by mala iniciatíva informovať ľudí o veternom parku ísť od investorov, ktorí by si mali uvedomiť, že realizácia projektu spočíva primárne na súhlase obyvateľov. Keď ešte neboli v Česku turbíny také známe, organizovali sa autobusové zájazdy pre obyvateľov obcí do lokalít v Nemecku či v Rakúsku, kde bola aj beseda so starostami obcí.
Mohli sa pýtať na negatívne či pozitívne skúsenosti, napríklad či vnímajú hluk počas sezóny, narušenie televízneho či mobilného signálu, alebo či došlo v priebehu rokov po výstavbe k poklesu cien nehnuteľností, teda či sa ľudia sťahujú preč. Starostovia môžu povedať, čo z toho obce majú, do čoho investovali. V tejto téme zároveň veľmi rozhodujú takzvaní názoroví vodcovia, čo nie je len starosta, ale napríklad aj miestny farár či doktor, ktorý má ordináciu v obci. Ich postoje k projektom alebo obnoviteľným zdrojom všeobecne dokážu ovplyvniť obyčajných ľudí.
Sú prípady, kedy naozaj miestny doktor, ktorý v obci ani nebýval, nemal tam trvalé bydlisko, dochádzal do obce z veľkého mesta do svojej ordinácie, dokázal ľudí presvedčiť o svojom názore na turbíny. V tomto prípade bol proti výstavbe. Potom sú príklady z iných obcí, kde riaditeľ miestnej školy, ktorý sa zaujímal o otázky životného prostredia, dokázal ľudí presvedčiť o benefitoch.
Turbíny v katastroch obcí Hrčeľ a Kysta. V Hrčeli zámer schválili, v Kyste sa vyjadrili, že so zámerom súhlasia. (zdroj: archív)V prípade zámeru v Zemplínskych vrchoch ľudia argumentujú, že je to na Tokaji, v oblasti, kde nie sú takmer žiadne iné lesy, je tam najmä nížina. Ľudia hovoria, že vrchy sú ich útočiskom počas leta, v čase meniacej sa klímy. Môže to byť rozhodujúci argument, prečo ľudia elektráreň odmietajú?
V Česku zatiaľ nebola žiadna veterná elektráreň postavená na zalesnenom území. Nebolo to legislatívne možné. Posledné roky sa o tom diskutuje. Je tu trend stavať v zalesnenom území, napríklad v Škandinávii. Tam je to najmä v menej obývateľných častiach. V Česku sa o tom začína diskutovať ako o možnosti. Záleží na konkrétnom type krajiny, je to vždy potrebné posudzovať v kontexte.
Ale áno, môže to byť problém. Vizuálne ovplyvnenie krajiny sa ukazuje ako kľúčový bod sváru. Ľudia vnímajú zalesnené územie ako nedotknutú prírodu. Je však potrebné zohľadniť okrem vizuálneho narušenia krajiny aj ekonomický prínos pre obec.
Aké sú najčastejšie argumenty, prečo ľudia odmietajú veterné elektrárne?
Sú to najmä argumenty týkajúce sa infrazvuku. Často to býva postavené na niektorých starších štúdiách z USA alebo Európy z konca 90. rokov. Tie veci už boli vyvrátené. Pokiaľ v nejakých lokalitách namerali zdroje infrazvuku, väčšinou bolo zdrojom niečo iné, napríklad miestna fabrika.
Turbíny vtedy mávali častejšie technické problémy a hlučnosť bola vyššia. Pri výstavbe parkov sú však v súčasnosti nastavené legislatívne a hlukové normy a každý projekt je na potenciálny hluk meraný. Sú tam aj veľmi prísne limity ako ďaleko musia byť turbíny od zástavby.
Pokiaľ hovoríme čisto o neopodstatnených obavách, tak je to napríklad odlietavajúci ľad z vrtúľ, ktorý môže zraniť ľudí. V Česku sa to týkalo veľmi dávneho prípadu vo Vysočine, kde v dôsledku technickej poruchy, kedy sa elektráreň nevypla, došlo k odletu ľadu. Vrtule však v sebe majú senzory, ktoré ju v prípade námrazy vypnú a fyzicky musí prísť človek, aby skontroloval, v akom je to stave. Väčšinou sú obavy postavené na takýchto individuálnych prípadoch.
Také sú napríklad obavy z dopadu na televízny alebo mobilný signál. Tu hovoríme o jednotkách ľudí, najväčšia čas obyvateľov má problém s vizuálnym narušením krajiny.
Starostovia veľa hovorili o finančných benefitoch, ľudí lákajú napríklad na elektrinu zdarma alebo že nemusia zvyšovať dane. Zdá sa, že ani finančné benefity neprevýšili nad tým, že si ľudia nechcú dať zasiahnuť do prírody, alebo že sa boja hluku či vizuálneho smogu. Finančné benefity však často fungujú, vidíme to napríklad v parlamentných voľbách, keď politici hovoria napríklad o 13. dôchodkoch. Prečo to zrejme nefunguje tu?
Motivácia finančnými benefitmi sa prejavuje rozdielne. Z našich výskumov vyplýva, že finančná motivácia je primárna u ľudí strednej a staršej generácie. U mladšej generácie do 30 rokov, špecificky okolo 20 rokov, je primárny faktor globálny kontext, klimatická kríza, energetická bezpečnosť, čisté zdroje. Finančný benefit je sekundárny. V prípade malých obcí, ktoré pracujú s ročným rozpočtom v radoch desaťtisíce eur, príspevky investorov môžu tvoriť tretinu alebo polovicu rozpočtu.
Dôležité je, ako je nastavená distribúcia benefitu. Skôr bolo štandardom, že peniaze išli do rozpočtu obcí a starosta alebo zastupiteľstvo rozhodovalo, na čo sa využijú. V súčasnosti je skôr trendom, že časť peňazí ide do rozpočtu obce a časť sa prerozdelí medzi domácnosti alebo obyvateľov. Napríklad každá domácnosť dostane ročne 500 eur.
Môže to byť aj formou nepriamych benefitov, napríklad obec zruší poplatky za zvoz komunálneho odpadu. V niektorých obciach bola silná obava, že to ovplyvní príjem televízneho signálu, tak každá domácnosť dostala nový satelitný prijímač. Tieto priame benefity majú na ľudí výraznejší efekt.
Niektorí ľudia podporujú veterné elektrárne z environmentálnych či energeticko-bezpečnostných dôvodov. Je tu aj aspekt lacnej elektriny. Občas to zaznieva z úst investorov, ale je to skôr špekulatívna motivácia, lebo skôr sa v praxi ukáže, že to nie je možné zrealizovať. Všetci v obci by museli prejsť k jednému poskytovateľovi energie ale je nereálne presvedčiť ľudí, aby zrušili súčasné zmluvy a prešli k inému dodávateľovi.
Ak je obec samotná spoluinvestorom projektu a v rámci veterného parku, kde je napríklad desať turbín, vlastní jednu alebo dve a odoberá z nich elektrinu, vtedy môže dať obyvateľom lacnejšiu elektrinu. V Česku bola vlani novela, ktorá umožnila tieto komunitné projekty.
Veterný park vyvoláva vášne, miestni chcú referendum. Poslanci stoja pred dilemou Čítajte Starostovia hovorili v súvislosti s elektrinou skôr o tom, že najbližších 30 rokov by mali ľudia príspevok na elektrinu 835 eur.
Takto to je realizovateľné. Obec môže peniaze od investora prerozdeliť priamo medzi obyvateľov.
Aká je skúsenosť s tým, či starostovia reálne plnia sľuby, ktoré pred výstavbou veterného parku ľudom hovoria?
Naša skúsenosť je, že aj keď investovali peniaze do rozvojových projektov, ekonomické benefity sú viditeľné a prispelo to ku kvalite života v obci. Napríklad tým, že si mohli dovoliť prevádzku vlastnej materskej či základnej školy. Ale väčšinou sú peniaze použité na väčšie rozvojové projekty, ktoré by si obce nemohli dovoliť alebo by to museli robiť z pôžičiek.
V spomínaných obciach v Zemplínskych vrchoch to zrejme dve obce prijali, dve obce neprijali a v jednej váhajú, aj keď to ľudia v dotazníkov zamietli. Máte skúsenosť, že niekde ľudia turbíny nechcú, ale vidia ich v susednej obci a potom sa názory ľudí zmenia?
Pri projektoch z minulosti to bolo celkom obvyklé. Vo väčšine prípadov ekonomické benefity čerpá obec, v ktorých katastrálnom území turbíny stoja. Susedné obce na hranici katastru ich vidia, no nič z toho nemajú.
V posledných rokoch je to však v niektorých projektoch nastavené tak, že investor sa dohodne s obcou, že ekonomické kompenzácie dostane, aj keď v ich katastri nie sú postavené turbíny. Ako kompenzácie za to, že tie obce nevyvíjali odpor proti výstavbe.
Môže totiž nastať problém, že obce, ktoré nesúhlasili s výstavbou, uzavrú dohodu o spolupráci a budú súhlasiť s výstavbou v prípade čerpania benefitov. Potom sa treba skôr snažiť o kompromis a akceptovať to, že väčšina obyvateľov v susedných obciach to vníma týmto spôsobom a držať sa jedného názoru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
