HORNÝ ZEMPLÍN. Dožadujú sa stretnutí obyvateľov s investorom, obzerajú sa jedna na druhú. Váhajú.
Obce v hornom Zemplíne v okrese Humenné o prijatí či odmietnutí veterných turbín v svojich katastroch zatiaľ nerozhodli.
Nepokladáme to za prioritu, ľudia o tom nehovoria a veľmi sa o to nezaujímajú, vyčkávame, reagujú starostovia.
Lokalita vyhovuje
Zámer spoločnosti WSB Invest z Bratislavy vybudovať v hornom Zemplíne v Laboreckej vrchovine veterný park s asi dvadsiatkou turbín postavila päť obcí pred dilemu: finančné prilepšenie alebo neporušená príroda.
Firma deklaruje, že lokalita má dostatočnú veternosť, minimálne, prípadne žiadne vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, možnosť napojenia projektu do elektrizačnej sústavy, aj dostatočný odstup od obydlí.
Konečný počet a rozmiestnenie turbín bude závisieť nielen od dohody so samotnými obcami a ich obyvateľmi, ale napríklad aj od nameranej veternosti či možností pripojenia do elektrizačnej sústavy. Dôležité budú aj požiadavky, ktoré vyplynú zo správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
Výška strojovne veternej turbíny je odhadovaná na minimálne 150 metrov, lopatky rotora by mali mať dĺžku aspoň 80 metrov.
Podľa doterajších informácií by obce za jednu turbínu mohli ročne dostať necelých 24-tisíc eur, do úvahy prichádza príspevok na elektrickú energiu pre obyvateľov či napríklad odpustenie poplatku za komunálny odpad.
Podobný zámer má investor na Tokaji v Zemplínskych vrchoch.
Hrubov: Budeme o tom diskutovať s poslancami
V Hrubove, kde by malo byť päť turbín, sa investor stretol s obyvateľmi obce na verejnom zhromaždení ešte v marci.
Starosta Štefan Trusák (nezávislý) sa zúčastnil na výlete do Poľska, investor ho zorganizoval s cieľom oboznámiť zástupcov slovenských samospráv s fungovaním veterného parku.
Peniaze alebo neporušený les? Malé obce v hornom Zemplíne riešia pri veterných parkoch dilemu Čítajte Do všetkých domácností rozdal leták s podrobným opisom zamýšľaného projektu, uviedol výhody i nevýhody.
Začiatkom mája už mal dve tretiny na úrade späť. Väčšina Hrubovčanov sa k veternému parku vyjadrila kladne. „Nemáme ich všetky. Musíme ich zozbierať,“ hovorí Trusák.
Vraví, že kritických názorov pribúda, odporcovia sú aktívni na sociálnych sieťach a podpora už nie je „taká jednoznačná“.
Vyvíjajú sa aj benefity pre obec, povinností a záväzkov pre ňu je toľko, že si to žiada poradu s právnikom.
„Keď bude jedna tretina obyvateľov proti, je to veľká komunita. Poslanci nebudú mať jednoduché rozhodovanie,“ priznáva sa, že aj on sám je nerozhodný.
Otázku veterného parku plánuje zaradiť do programu najbližšieho zasadnutia obecného zastupiteľstva. „Budeme o tom diskutovať,“ dodáva.
Pakostov: Nie všetko je o peniazoch
V katastri Pakostova by mali byť štyri turbíny, všetky v extraviláne, vo vzdialenosti asi 500 metrov od domov.
Starosta Jozef Fedorko (Hlas) sa spolu s poslancami dohodli tak, že budú rešpektovať vôľu obyvateľov.
Prihovára sa za to, aby sa najprv konalo v obci stretnutie s investorom, až potom by sa pýtali na názor Pakostovčanov.
„Pre obec turbíny znamenajú príjem, čo nie je zanedbateľné v týchto ťažkých časoch, avšak nie všetko je o peniazoch. Miestne poľovnícke združenie sa obáva vplyvu na zver, na prvom mieste je spokojnosť občanov,“ hovorí.
Turcovce: Netlačíme na pílu
V Turcovciach ešte k žiadnemu definitívnemu rozhodnutiu nedospeli.
Starosta Cyril Vasiľ (Smer) chce názory miestnych zisťovať v ankete. Počíta s tým, že investor príde počas leta na verejné zhromaždenie. Hovorí, že názory ľudí sa menia, výrazne neprevláda ani za ani proti.
Sľubované benefity pre obec a jej obyvateľov sú síce lákavé, presvedčia ho však, až keď budú „čierne na bielom na papieri v zmluve“.
„Keď sme teraz išli dolu s podielovými daňami, je to na zváženie. Za turbíny by sme dostali pomaly polovicu ročného obecného rozpočtu, pomohlo by to celej obecnej komunite,“ dodáva s tým, že hovorí ako starosta, ktorý je povinný starať sa o rozvoj obce s 305 obyvateľmi.
Približne kilometer od obce by mali byť dve či tri turbíny.
Veterný park chceli v lesoch na Tokaji, kde je ich málo. Narazili, poslanci to odmietli Čítajte „Keď sme boli v Poľsku, tamojší starosta nám povedal, že si ľudia dokonca kúpili pozemok asi 400 metrov od turbíny, aby si tam postavili dom. Neobávali sa ani hlučnosti, ani zníženia hodnoty nehnuteľnosti. My tu máme všetky domy, s výnimkou troch-štyroch celoročne obývané. Prostredie je tu pekné,“ vraví.
V lesoch sa ťaží, lesné cesty by museli pre výstavbu turbín spevniť. „V Poľsku priviezli lopatky vrtule helikoptérou. Tu by to bolo asi tiež tak,“ uvažuje nahlas.
Starosta Vasiľ si uvedomuje, že životnosť veterného parku je tri desaťročia, a treba brať do úvahy zmeny ekonomickej situácie i ohľad na budúce generácie.
„Nie sme v časovej tiesni, nemáme termín, dokedy sa musíme rozhodnúť. Netlačíme na pílu,“ uzatvára.
Jankovce: Sme len piate koleso na voze
Starostovi Jankoviec Jaroslavovi Vasiľovi (SNS) najviac prekáža zásah do prírody, dopad na zver a vizuálny smog.
Pre obec je podľa neho veterný park „okrajová záležitosť“, keďže by v jej katastri bola len jedna turbína.
„Máme pochybnosti o výhodnosti pre obec, zmenili sa podmienky,“ zdôrazňuje bez ďalších podrobností.
Záujem miestnych o park je podľa jeho slov nízky, mnohí pozvánku na stretnutie so starostom a poslancami, kde im prezentovali poznatky získané zo stretnutia s investorom v Hrubove, odignorovali.
„Keď o tom po medializácii začala hovoriť široká verejnosť, prebudili sa a prišli sa pýtať,“ vraví.
Ako súkromná osoba má jasno, veternému parku by zelenú nedal. Ako starosta berie do úvahy zlepšenie ekonomickej situácie.
Dotazník zatiaľ Jankovčanom nerozdal, očakáva, že najprv príde s nimi priamo do obce diskutovať investor. Zosúladili by sa s ostatnými obcami.
„My sme len piate koleso na voze,“ dodáva Vasiľ.
Černina: Zodpovednosť je veľká
Najmenšia obec Černina s predpokladom piatich turbín má podľa starostky Silvie Žinčákovej (Smer) ešte veľa nezodpovedaných otázok.
Odpovede chce hľadať na stretnutí s investorom, kde by mal byť prítomný aj odborník. „Stojí to, čakáme. U nás táto téma nerezonuje,“ hovorí.
Rozhodujúce slovo budú mať obyvatelia obce. Akou formou bude ich názory zisťovať, starostka zatiaľ nevie. Uvedomuje si veľkú zodpovednosť.
„Nerobíme to len pre seba, ale aj pre deti, ktoré sa ešte nenarodili. Na budúci rok sú komunálne voľby,“ upozorňuje.
Všetci alebo nik
Starosta Trusák zdôrazňuje potrebu spoločného postupu všetkých piatich obcí, aj keď Hrubov a Pakostov sú vzhľadom na vyššiu polohu pre veterný park kľúčové.
„Keď do toho niektorá obec nepôjde, nebude mať z toho nič a aj tak bude mať turbíny blízko svojho chotára. Poďme ho toho všetci, alebo nikto,“ hovorí.
„Sme v ideálnej lokalite, bez nás neurobia nič,“ pridáva sa Fedorko. „Myšlienka je to dobrá, len či všetko bude naozaj tak, ako sľubovali. Zatiaľ neodmietame nič,“ hovorí.
„Sme za to, aby sme zaujali spoločný postup, aby niektoré obce neboli preferované a iné 'bité'. Najviac ľudí rozdeľujú peniaze,“ myslí si Cyril Vasiľ.
„Každá obec je inak finančne zainteresovaná. Koordinácia by mala prísť z obcí, ktoré by mali mať turbín najviac,“ hovorí Jaroslav Vasiľ.
Čo hovorí odborník
Bohumil Frantál, vedecký pracovník v odbore environmentálnej geografie z Ústavu geoniky Akadémie vied Českej republiky, skúma postoje ľudí k výstavbe veterných parkov takmer dvadsať rokov.
Hovorí, že percento ľudí, ktorí by ich akceptovali aj v blízkosti obcí, sa pohybuje v rozmedzí 55 až 65 percent. Zhruba jedna tretina ľudí je proti, tretina sú ľudia, ktorým to neprekáža a o túto tému sa nezaujímajú a tretina sú aktívni podporovatelia.
Skúma názory na veterné parky: Peniaze nepresvedčia, viac zaváži miestny farár či doktor Čítajte V rozhovore pre Korzár povedal, že v Česku zatiaľ nebola žiadna veterná elektráreň postavená na zalesnenom území, keďže to nebolo legislatívne možné.
„Vizuálne ovplyvnenie krajiny sa ukazuje ako kľúčový bod sváru. Ľudia vnímajú zalesnené územie ako nedotknutú prírodu. Je však potrebné zohľadniť okrem vizuálneho narušenia krajiny aj ekonomický prínos pre obec,“ povedal Frantál.
Obavy z infrazvuku turbín, odlietavajúceho ľadu z vrtúľ, ktorý môže zraniť ľudí, či z negatívneho dopadu na televízny alebo mobilný signál pokladá za neopodstatnené.
„Najväčšia čas obyvateľov má problém s vizuálnym narušením krajiny,“ opätovne zdôraznil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
