HUMENNÉ. Bol 3. november 2015. Vzal zmenu za dovolenkujúceho kolegu, sadol si do kabíny rušňovodiča, aby dopravil cestujúcich v rýchliku Bohemia z Humenného do Košíc.
Na železničnom priecestí medzi Petrovcami nad Laborcom a Michalovcami sa vlak zrazil so zaseknutým poľským kamiónom, ktorý prevážal kombajn. Zakliesneného rušňovodiča Pavla Virbu (51) z Bystrého museli z kabíny vyslobodzovať hasiči. Po prevoze do nemocnice na následky zranení zomrel.
Tragédia spred desiatich rokov pomohla zvýšiť bezpečnosť rušňovodičov na slovenských tratiach. Naše predpisy sú písané krvou, hovorí prezident Federácie strojvodcov Slovenskej republiky Dušan Kaša.

Železničná spoločnosť Slovensko vtedy potvrdila, že rušňovodič, otec dvoch synov, ktorý na železnici odpracoval 32 rokov, z toho 28 ako rušňovodič, vinníkom nehody nebol a urobil všetko pre to, aby zabrzdil súpravu s približne 50 cestujúcimi.
Vzdialenosť od prekážky na priecestí však bola kriticky malá, k tragickým následkom prispela veľmi nízka viditeľnosť, hmla a tma. Informácia o prekážke na trati, ktorú podal na linku 112 svedok, sa k rušňovodičovi nedostala pre chýbajúce priame spojenie na tomto úseku.
Na kolegu spomínajú železničiari z Humenného a širokého okolia už desať rokov na memoriáli konanom na jeho počesť. Schádzajú sa na futbalovom ihrisku v Lackovciach pri Humennom, aby súťažili vo varení gulášu, vo futbale a mariáši.
„Bol kamarát, vynikajúci človek, ostal nám v srdci,“ hovorí Gabriel Džugan, predseda Základnej organizácie Federácie strojvodcov Slovenskej republiky v Humennom, hlavný organizátor podujatia.
Majú telefón, tablet
Železničiari zdôrazňujú, že kolegova smrť nebola zbytočná a za desať rokov sa bezpečnosť rušňovodičov posunula na vyššiu úroveň najmä v oblasti komunikácie pri hroziacom nebezpečenstve.
„Každý má služobný telefón, vieme sa dovolať kdekoľvek na Slovensku. Len málokde nie je signál. Máme zariadenia, tablety, vieme sa spojiť. Je to obrovský pokrok,“ hovorí Džugan, rušňovodič v Cargu.
„Okrem možnosti spojenia sa s rušňovodičom pomocou rádiového spojenia je povinnosťou každého dopravcu zadať do komplexného fixného informačného systému Železníc Slovenskej republiky priamy telefonický kontakt na rušňovodiča,“ hovorí Petra Lániková, hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky.

„Na všetkých tratiach, ktoré sú vybavené systémom GSMR (bezdrôtovou komunikačnou sieťou), je možné zastaviť všetku vlakovú prevádzku v prípade, že sa na trati nachádza ohlásená prekážka, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť. Prostredníctvom zariadenia je možné dať signál rušňovodičovi na zastavenie vlaku. Podobnú formu ochrany dokáže zabezpečiť aj systém ETCS (European Train Control System), ktorý sa postupne aplikuje na všetkých tratiach, ktoré aktuálne na hlavných koridoroch prechádzajú modernizáciou,“ spresňuje.
Na elektrifikovaných tratiach funguje elektrodispečer, ktorý v prípade akéhokoľvek hroziaceho nebezpečenstva vypne prúd v strojovom vedení a rušňovodič vie, že vlak musí zastaviť.
„Akoby vám došiel benzín v aute, jednoducho zastavíte,“ hovorí Džugan.
Rezervy sú však stále veľké. Železnice spravujú 3 629 kilometrov tratí, z toho systém GSMR je aplikovaný na 750 kilometroch, čo je necelých 21 percent. ETCS je na 216 kilometrov tratí, rozrobených je ďalších 118 kilometrov.

Rozhodujú sekundy
„Keby to bolo dnes, tragédia by sa nestala. Systém spojenia medzi výpravcom a rušňovodičom je nastavený,“ hovorí Dušan Kaša, prezident Federácie strojvodcov Slovenskej republiky.
Dodáva však, že u nás chýba zásadná vec: systém, ktorý umožňuje výpravcovi jedným tlačidlom zastaviť všetky vlaky v okruhu aspoň dvadsať kilometrov, takzvaný generálny stop. Bol by veľkým prínosom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.