Výskumom vplyvu škodlivých polychlórovaných bifenylov (PCB) na zdravie človeka sa lekárka ĽUBICA MURÍNOVÁ, vedkyňa z Ústavu epidemiológie a prevencie na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, zaoberá už vyše dve desaťročia.
S vedeckým tímom analyzovala koncentrácie PCB v krvi dospelých obyvateľov štyroch okresov Zemplína. Vysvetľuje, že PCB sa dostávajú do tela človeka predovšetkým príjmom kontaminovanej potravy, ale aj dýchaním, cez placentu prechádzajú z matky do tela dieťaťa ešte pred narodením a spôsobujú viacero závažných ochorení.
Zdôrazňuje potrebu vyčistiť zamorené prostredie, pôdu a vodný sediment a vykonať komplexný environmentálny monitoring.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa dostávali PCB do prostredia,
- ako sa dostanú do ľudského organizmu,
- čo ukázali analýzy,
- aké ochorenia sú na Zemplíne častejšie vplyvom PCB,
- prečo vyvezenie kontajnerov so škodlivinami je len začiatok.
Ako sa PCB dostávali do okolitého prostredia?
PCB sa vyrábali v závode Chemko Strážske v rokoch 1959 – 1984. Počas výroby boli odpady s obsahom PCB priamo vypúšťané do odpadového kanála, ktorý ústi do rieky Laborec. PCB nie sú rozpustné vo vode, ale sú naviazané na sediment na dne odpadového kanála, ktorý sa posúva v smere prúdenia vody ďalej do Laborca, do Zemplínskej šíravy a nadväzujúcich vodných tokov. Voda teda znečistený sediment posúva ďalej v smere prúdu. Keď koryto odpadového kanála vyschne, vietor sediment s PCB roznáša do okolia.
Ďalším zdrojom znečistenia životného prostredia sú čierne skládky PCB v širšom okolí závodu a tiež skládka Pláne, kde sa ukladal odpad s obsahom PCB. Znečistená je tiež pôda v Chemku v Strážskom.

Akou cestou sa tieto škodlivé látky dostali do ľudských organizmov?
PCB sa dostanú do tela človeka predovšetkým príjmom kontaminovanej potravy. Sú to látky rozpustné v tukoch, hlavný zdroj sú potraviny živočíšneho pôvodu, teda mäso a výrobky zo zvierat chovaných v oblastiach, ktoré sú znečistené PCB. Problém predstavujú hlavne prídomové chovy zvierat v znečistených oblastiach.
Znamená to, že keď ľudia chovajú hydinu, kravy, alebo ošípané a tieto zvieratá sú v kontakte napríklad s pôdou znečistenou PCB, tak sa tieto toxické látky dostanú do tela zvierat a následne ich prijme človek prostredníctvom domácich potravín vyrobených z tých zvierat.
Vysoké koncentrácie PCB sme namerali v domácich vajciach, mlieku, masle a mäse zvierat z domácich chovov v znečistenej oblasti. Ovocie a zelenina dopestované v kontaminovaných oblastiach po očistení nepredstavujú riziko, keďže neobsahujú tuk, na ktorý sa PCB viažu.
Ďalší možný spôsob expozície človeka je inhaláciou, teda dýchaním. Nemáme však dostatočné informácie o koncentrácii PCB v ovzduší v okrese Michalovce a okolí, keďže koncentrácia PCB sa na Slovensku v ovzduší nemeria. PCB prechádzajú aj cez placentu z tela matky do tela dieťaťa ešte pred narodením. Vylučujú sa aj do materského mlieka, takže do tela dieťaťa sa po narodení dostávajú dojčením.

Ako dlho sa zaoberáte vplyvom PCB na ľudský organizmus?
Expozíciou človeka a jej možným vplyvom na zdravie človeka sa zaoberám už viac ako dvadsať rokov, no náš pracovný kolektív pod vedením inžiniera Antona Kočana a neskôr profesora Tomáša Trnovca na tejto téme pracoval už v 90. rokoch ešte na Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. V priebehu rokov sme sa zaoberali dospelou populáciou a vyšetrovali sme aj deti.
V rokoch 2003 - 2004 sme v okrese Michalovce založili novorodeneckú kohortu, ktorú sledujeme až do súčasnosti. Aktuálne sú účastníci PCB kohorty vo veku dvadsať rokov.

Kedy ste vykonávali skríning, v ktorých lokalitách a koľko ľudí bolo zapojených?
Informácie o expozícii obyvateľov východného Slovenska PCB máme vďaka výskumným zahraničným i domácim projektom, keďže bežne sa koncentrácie PCB alebo iných chemických látok v krvi obyvateľov neanalyzujú. Expozíciu PCB a s ňou spojené zdravotné dopady sme hodnotili predovšetkým v okrese Michalovce, ale v rokoch 2013-2015 sme získali projekt, v ktorom sme analyzovali koncentrácie PCB v krvi dospelých obyvateľov okresu Michalovce a prvýkrát aj obyvateľov okresov Humenné, Vranov nad Topľou a Trebišov. Celkovo sme vyšetrili niekoľko tisíc detí, dospievajúcich a dospelých obyvateľov východného Slovenska.
Aké relevantné údaje o hodnotách PCB v organizmoch obyvateľov okresov Humenné, Michalovce, Vranov nad Topľou a Trebišov máte k dispozícii?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.