HUMENNÉ, ČIERNA NAD TISOU. Na pohraničné mestečko Čierna nad Tisou v okrese Trebišov sa v roku 1968 upierala pozornosť svetových médií. V dňoch 29. júla až 3. augusta tam rokovali najvyššie stranícke a vládne delegácie Československa a Sovietskeho zväzu.
„Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Iľjič Brežnev sa počas štyroch dní pokúšal presvedčiť prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandra Dubčeka, že skutočná demokracia nie je práve tým najlepším spôsobom riadenia spoločnosti," približuje dejinné udalosti Ján Mičovský, líder neformálneho združenia humenských občanov Príď a poznaj.
Pokračuje, že „aby tento názor súdruhovia z Prahy pochopili, sú im súdruhovia z Moskvy ochotní poskytnúť pomoc všetkými prostriedkami". Svoj prísľub zanedlho aj naplnili. Pomoc prišla v noci z 20. na 21. augusta na pásoch okupačných tankov.
Sovietski vojaci na tanku stále zdobia stanicu v Čiernej. O okupácii ani zmienka Čítajte „Čiernu nad Tisou som v minulosti párkrát navštívil. Bolo mi divné, prečo na mieste, kde sa štyri dni robila svetová politika, neostalo po tom ani stopy. Len znalcom môže túto kapitolu našich dejín pripomenúť opustená a spustnutá budova Klubu železničiarov, v ktorej sa obe delegácie stretávali na oficiálnych rokovaniach," vraví Mičovský.
Neoficiálne stretnutia sa odohrávali vo vlakových súpravách pristavených na neďalekej stanici, pričom Sovieti každý večer odcestovali na svoju stranu štátnej hranice.
„Závany Pražskej jari, ako sa československý obrodný proces neformálne nazýval, im na našom území pokojný spánok už zjavne neumožňovali,“ vysvetľuje Mičovský, prečo práve humenské združenie prišlo s myšlienkou spojiť občianske iniciatívy združené v Mestách za Demokraciu.
To sa rozhodlo v stredu 20. augusta v Čiernej nad Tisou usporiadať verejné zhromaždenie aktívnych občanov pod názvom (Ne)zabudnutá história.
Od Bratislavy po Čiernu
Priznáva, že pri zrode myšlienky stál aj nekonformný výtvarník a sochár Fero Guldan.
„Urobíme ešte veľa vecí od Bratislavy po Čiernu nad Tisou, povedal mi na stretnutí v Bratislave. Vtedy mi v hlave blikla žiarovka, aby sme v Čiernej odhalili pamätník. Fero je známy tým, že nestavia pamätníky tam, kde si to niekto objedná, ale tam, kde mu to káže svedomie,“ hovorí Mičovský.
Od slov k činom bol potom len krôčik. Humenčanov posmelil v úsilí už jeden úspešný projekt. V máji počas cesty premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy iniciovali celoslovenské stretnutie občanov na Bradle pri mohyle Milana Rastislava Štefánika.
Podporu pre augustové podujatie a prísľub účasti získali od aktivistov z Bratislavy, Ružomberka, Banskej Bystrice, Zvolena, Dolného Kubína, Košíc, Michaloviec či Humenného.
Otvorené dvere našli aj u primátora Čiernej nad Tisou Viktora Palka (Aliancia).
Odhalia výtvarné dielo Fera Guldana
Podujatie sa začne o trinástej hodine na Námestí pionierov. Lámať bariéry našej historickej zábudlivosti prídu viacerí zaujímaví hostia.
Prvým rečníkom bude aktér Novembra ´89 Peter Tatár. Zaznie báseň Ľubomíra Feldeka, venovaná Zvolenčanovi Jozefovi Ledvákovi, ktorého 21. augusta 1968 prešiel tank.
Pozvanie prijal Michael Kocáb, známy hudobník a politik, ktorý sa stal symbolom odsunu okupačných sovietskych vojsk v roku 1991 z vtedajšieho Československa. Slova sa ujmú Radoslav Ragač z Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa, diplomat, bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.
„Zaznie aj 'svetová' premiéra piesne Štefana Dudu z Vinného pri Michalovciach s názvom Nedopustíme. Ďalším vrcholom prvej časti programu bude odhalenie zaujímavého výtvarného diela Fera Guldana Zrodenie zrady. Za 57 rokov nikomu nenapadlo pripomenúť si spomínanú dejinnú udalosť formou akéhokoľvek pamätníka,“ informuje o programe Mičovský.
Kde zahynula nádej
Potom sa účastníci spomienkového podujatia presunú k budove Klubu železničiarov.
„Tu predstavíme tri diela: patinovanú asambláž humenského výtvarníka Mariána Kusika. Svojmu obrazu dal názov Tu zahynula nádej a zrodila sa zrada. Veľkorozmerný bilbord zobrazuje reálnu čiernobielu fotografiu čelných predstaviteľov oboch štátov, kráčajúcich k budove a je doplnený o krvavé stopy. Tretím je pamätná tabuľa,“ pokračuje.
Účastníci si budú môcť zaobstarať tzv. angažované grafické oblečenie od výtvarníčky z Rimavskej Soboty.
Bystričania prinesú umelecky stvárnené falošné smerovníky. „V '68. roku celé Československo bolo dopletené falošnými smerovníkmi, aby zmiatli okupačné vojská,“ spresňuje Mičovský.
Pred záverom stretnutia zaznie hymna Európskej únie Óda na radosť v podaní Kataríny Feldekovej, spojená s uvedením do života knižnej publikácie so slovenským prekladom textu Friedricha Schillera od básnika Ľubomíra Feldeka.
Na záver zaznie vyhlásenie Miest za demokraciu. „Bude obsahovať všetky základné dôvody, prečo sme sa rozhodli v Čiernej nad Tisou zísť a kam smerujeme,“ dodáva.
Pozvanie dostali aj prezidenti Petr Pavel a Zuzana Čaputová. Organizátorov mrzí, že prezident Českej republiky Petr Pavel svoju neúčasť ospravedlnil pracovnými povinnosťami.
„Pani prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ pozvanie neodmietla,“ uzatvára Mičovský.
Spomienkové zhromaždenie sa uskutoční aj v Bardejove, a to vo štvrtok o 18:00 na Radničnom námestí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
