ŽBINCE. Informuje, čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu. Brožúru ministerstva vnútra, pripravenú po vzore severských krajín, predstavilo vedenie rezortu v pondelok napoludnie v Žbinciach v okrese Michalovce.
Po otázke Korzára, či vydanie brožúry súvisí s vojnou na Ukrajine, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) opäť prešiel do kritiky novinárov.
Ministrovi zmenilo pracovný program nešťastie na železnici pri Jablonove nad Turňou v okrese Rožňava. Priletel poňho vrtuľník, ktorý ho dopravil na miesto čelnej zrážky dvoch vlakov.
Ocenenie operátorov tiesňového čísla 112 a ukážky zásahu zložiek Integrovaného záchranného systému pri úniku neznámej chemickej látky, vrátane výjazdu, identifikácie a odberu vzoriek sa už konalo bez ministrovej účasti.

Nešťastia ako na bežiacom páse
„Podobné nešťastia sa dejú ako na bežiacom páse. To, čo sa udialo pri Rožňave, je veľkým mementom,“ začal tlačovku minister Šutaj Eštok.
Povedal, že civilná ochrana na Slovensku je „v žalostnom stave“. K dispozícii sú iba štyri percentá krytov, čo znamená, že by len každý 25. obyvateľ krajiny mohol byť v prípade živelnej katastrofy či chemického útoku chránený v kryte.
Dôvodom hovoriť o dôležitosti krízového riadenia sú podľa ministra rôzne krízy, ktoré sme za ostatné roky prežili: záplavy, požiare, pandémia covidu-19, zemetrasenia, slintačka a krívačka.
K tomu treba prirátať obrovské výpadky elektriny v susednom Česku či v Španielsku, Portugalsku a Andorre i pokusy o teroristické útoky vo svete.
„Nachádzame sa tridsať kilometrov od Ukrajiny, kde prebieha vojnový konflikt. Pamätáme si utečeneckú vlnu, ktorú sme tu zažívali,“ pokračoval.
Podľa slov ministra vtedajšia vláda nemala za prioritu krízové riadenie a keby nebolo dobrovoľníkov a samosprávy, tak by sme ju neboli zvládli.

Dobudovali systém sirén
Rezort vnútra okrem legislatívneho procesu reformy krízového riadenia spustil audit a pasportizáciu krytov civilnej ochrany. Ako inšpirácia pri nastavovaní krízového riadenia u nás poslúžili Fínsko, Austrália, USA či Taliansko.
Minister zdôraznil, že v Prešovskom a v Košickom kraji je 160 obcí, ktoré majú v tomto roku dobudovaný systém včasného varovania prostredníctvom sirén, rozhlasového či televízneho vysielania.
„Ide o novú generáciu varovných technológií, ktoré posilňujú schopnosť štátu rýchlo reagovať na rôzne typy hrozieb,“ povedal.
Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ervín Erdélyi informoval, že s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo vybudovaných 1 088 elektronických sirén štvrtej generácie a 93 mobilných sirén na celom území Slovenska.

Odstraňuje informačný deficit
Brožúra Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu vznikla po vzore škandinávskych krajín.
„Ide o prvý krok k celoplošnému informovaniu verejnosti. Je štandardom z hľadiska krízovej komunikácie,“ povedal Šutaj Eštok.
Brožúra bude distribuovaná prostredníctvom okresných úradov do klientskych centier, dostane sa do základných a stredných škôl, online je dostupná na stránke rezortu. Bude mať jazykové mutácie, vyjde v rusínčine, ukrajinčine a maďarčine, vo finále je jej zvuková verzia.
„Brožúra má odstrániť informačný deficit. Slovensko je unikátne v tom, že každý samosprávny kraj susedí s nejakým štátom a 44 percent ľudí žije v pohraničí. Preto treba krízové riedenie a civilnú ochranu nastavovať aj v spolupráci so susednými krajinami. Jedno euro do prevencie dokáže vyriešiť výdavky v objeme sedem eur do odstraňovania škôd,“ povedal splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu a štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák (Hlas).
Brožúru vytlačili v prvotnom náklade 200-tisíc kusov, tlač stála približne 56-tisíc eur.

Šutaj Eštok: Postavili sme sa na stranu mieru
Minister Šutaj Eštok po otázke Korzára, či nie je rozpor v rétorike vládnych strán, ktoré spochybňovali vojnu na Ukrajine a vylučovali hrozbu zo strany Ruska, a teraz vydávajú brožúru, reagoval, že ani jednu „takú vládnu stranu nepozná“.
„Chápem, že ak máte za kolegu pána Schutza, ktorý vyzýva na dehumanizovanie predstaviteľov vládnych strán, tak ste asi nejako nastavení,“ povedal.
Dodal, že nikto nikdy nespochybňoval vojnu na Ukrajine.
„My v Hlase sme sa jasne postavili na stranu mieru, jasne sme odsúdili ruskú agresiu. Nehovoríme o konkrétnej hrozbe, hovoríme o hrozbe, ktorá môže prísť kedykoľvek z ktorejkoľvek strany. Hovoríme o tom, že máme byť pripravení na všetko, čo sa udeje,“ povedal.
Denník Sme vyzval, aby sa za výroky kolegu Schutza ospravedlnil. Denník to už viackrát v uplynulých dňoch urobil.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.