patrili.
MICHALOVCE. Na dnešných rozlúčkových potulkách sa pozrieme na tie, ktoré boli plánované, ale nikdy nevyrástli. Pamätáte sa na skvosty pešej zóny, budovy na priľahlých uliciach, zaniknuté ulice, cesty, školy, kaplnku na Hrádku? Mnohé z nich zmenili tvár, poškodil ich zub času alebo celkom zmizli. Našťastie, na pamiatku, že existovali, sa zachovali mapy, fotografie či nákresy. Ťažšie je pátrať po stavbách, ktoré len mali vyrásť: "Veľa toho nezostalo, zopár štúdií sa zachovalo v archíve grófa Sztárayho. Ich realizácii vtedy zabránili protihabsburské povstania či rozpad monarchie," hovorí náš sprievodca J. Gorás. Veľký stavebný boom utíchol na konci 30. rokov rozpadom Československa: "Iste stavalo sa aj počas Slovenského štátu, no bola vojna a priority boli iné.
Nové projekty sa začali až po nej. Jedným bola výstavba nového železiarskeho obchodu pána Horňáka, ktorý chcel postaviť na mieste bývalého Kleinovho železiarstva. Dnes je tu hotel Družba. Vtedy sa začali aj obnovy mnohých reštaurácií a hotelov a začali stavať hotel Park. Zaujímavým projektom bola budova Sokolovne na Masarykovej ulici: "Predpokladám, že s výstavbou začali, neskôr tu bol klub poľnohospodárov. Veľmi pekným a veľkým bol aj projekt stavby Saleziánskeho ústavu." Ako zistil Gorás, s jeho stavbou začali postavili kaplnku (neskôr kino Zemplín) a vyrástla aj polovica budovy ústavu. Dnes je tu onkológia: "Žiaľ, zvyšok budovy sa už nedostaval, nepostavili ani kostol, ktorý mal stáť tam, kde je dnes jednovchodový panelák oproti nemocnici."
Nepostavený kostol
Za vzácny Gorás označuje projekt kostola, fary a kultúrneho domu Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania. "V máji 1948 ho vypracoval vtedy ešte mladý architekt Viktor Melcer. Bol taký dobrý, že by obstál aj dnes v súťaži. Stvárnenie bolo podriadené funkcii bez zbytočných okrás." Zaujímavý je aj rozpočet stavby: "Vtedajších 5 530 000 korún! Za to dokázali postaviť kostol pre 200 veriacich, kultúrny dom so 100 sedadlami a javiskom, ba aj knižnicou s čitárňou. Obe budovy mala spájať fara s farským úradom, bytom farára, kostolníka a troma hosťovskými izbami." Architekt projekt osadil do blízkosti židovských kúpeľov: "Žiaľ, bol to len plán. Cirkevným stavbám komunistický režim neprial."
Citlivé oko milovníka histórie a krásnych stavieb stále rozčúli spomienka na systém, ktorý priveľa búral. Zistil, že za totality v meste zbúrali na podnet "zhora" viac budov, ako ich padlo počas oboch svetových vojen: "Vrchol búračských aktivít bol v polovici 70. rokov. Vtedy neodolala ani architektonická okrasa mesta - židovská synagóga (bužňa). "Iróniou je, že ju dali zbúrať, lebo tu mal stáť dom kultúry podobný tomu v Prešove. Ale len mal od iniciatívneho búrania k projektovaniu, stavbám a investíciám do nich bola vtedy pridlhá cesta. Ale to už je na iné potulky..."
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
