Redemptoristi sa do Michaloviec vrátili po 40-ročnej prestávke
Dnes sa potúlame po okraji "záhradného mesta". Pozrieme si budovu kláštora redemptoristov na Masarykovej ulici.
MICHALOVCE. Málokto vie, že latinské slovo redemptor znamená Vykupiteľ. Celý názov teda znie kláštor Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa.
Postavili ho za 11 mesiacov!
Odpoveď na to, prečo vznikol práve v Michalovciach, hľadal náš sprievodca Jaroslav Gorás v histórii kongregácie: "Založil ju zbožný taliansky právnik Alfonz de Ligouri. Pochádzal z bohatej rodiny, no svoje poslanie nevidel v šikovnom obracaní pokrútených paragrafov a tučných honorároch, ale v hlásaní lásky Ježiša Krista, ktorú šíril do odľahlých oblastí. Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732." V roku 1927 rozhodol predstavený pražskej provincie o vybudovaní kláštora v ďalekých Michalovciach na opačnej strane republiky. Na ďalší rok rokovali s Alexandrom Sztárayom o odkúpení pozemku. Nasledujúce dva pripravovali projekty, zháňali povolenia a peniaze. "Výkopy sa začali v septembri 1930, 12. októbra tu bola slávnostná posviacka. Prišlo sem asi 10-tisíc veriacich z celého regiónu." A o 11 mesiacov tu stál dokončený kláštor a kaplnka! Na vysviacku prišlo viac ako 15-tisíc veriacich, mnohí až z Mukačeva a Užhorodu v Podkarpatskej Rusi, ktorá vtedy patrila k 1. ČSR.
Gorás ako stavbár preklepol aj architektonické riešenie budovy. Vymurovali ju z tehly do tvaru "L" s rozmermi 30x43, železobetónovými stropmi a schodiskom. Je dvojpodlažná s valbovou strechou: "Zaujímavosťou je malá vežička na streche. V nej asi bol kedysi malý zvon, ktorý zvolával veriacich k bohoslužbám." Vstup od Masarykovej vybudovali na ľavej strane dlhšieho krídla. Kaplnka bola prístupná širokej verejnosti, pred ktorou sa redemptoristi na rozdiel od iných rádov neuzatvárali. Ich pomoc spočívala v kázaní Božieho slova, spovediach, výučbe náboženstva, opatere chorých, či v duchovných cvičeniach pre kňazov. Mnísi sa venovali aj misijnej činnosti a trojdňovým pobožnostiam: "Vďaka tomu si ich verejnosť obľúbila. Kaplnka bola stále plná a časom nestačila vôbec. To mníchov inšpirovalo, aby hneď vedľa postavili kostol - chrám."
Roky totality prežili vo väzení
Do rozvíjajúcich sa aktivít rádu zasiahla vojna. Keď sa konečne skončila, redemptoristi sa chceli vrátiť k svojmu základnému poslaniu. Zabránila im v tom zmena režimu. Grécko-katolícke náboženstvo bolo postavené mimo zákon a krátko na to sa začalo prenasledovanie, domové prehliadky a hromadné zatýkanie. Michalovskému kláštoru režim zasadil smrteľnú ranu v apríli roku 1950. Gorás zistil, že zásahová jednotka sa na mníchov pripravovala a "takticky sa školila" v hoteli Zlatý býk. Školenie trvalo týždeň, akoby šlo o prelom nepriateľskej frontovej línie! A tak to aj vyzeralo: "Prišli na nákladných vojenských autách s guľometnými hniezdami. Rozkaz znel pri akomkoľvek náznaku odporu strieľať. Všetkých pozatýkali, porozdeľovali a uväznili." Mnohí mnísi vo väzení zahynuli, iným zničilo zdravie a navždy ich poznačilo. Ale nič nie je večné. Prišiel rok 1989 a režim padol. Rehoľníci sa do Michaloviec vrátili a pokračujú v prerušenej práci.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
