splynuli v roku 1960.
MICHALOVCE. Prvá zmienka o Močaranoch pochádza z r. 1322. Kráľ Karol z Anjou v listine potvrdzuje darovanie majetkov Drahňov a Pozdišovce šľachticovi Mikčovi z rodu Ákoš. Močarany (Mochar) sú uvedené ako susedná obec Pozdišoviec.
Lužný les vyrúbali
Podobne ako sú názvy Stráňany a Vrbovec odvodené od strání, resp. vrbín, aj označenie Močarany vzniklo z močiarov, resp. močaristých lúk. O ich pravidelné "zavlažovanie" sa starali dva toky. Nad chotárom potok Duša, vytekajúci z lužného lesa a na dolnom konci rozvodňujúci sa Laborec. O akom lužnom lese to hovoríme? Kedysi sa tiahol od Močarian až po Strážske a bol široký od Pozdišoviec až po Topoľany. Náš sprievodca Jaroslav Gorás pri porovnávaní starých máp zistil, že existoval ešte pred 250 rokmi: "No o 50 rokov neskôr sú po ňom iba zvyšky a o ďalších 100 už len polia, známe ako Panské ortáše." Vojenské zápisy dokazujú, že tunajšie lúky boli také močaristé, že nevyschýnali ani za dlhodobo suchého počasia.
Dve cesty z mesta
Dedina samotná bola pomerne malá. V r. 1772 tu stálo 36 obydlí a jeden objekt obohnaný pevným múrom. Mali tu sídla zemianske rodiny Baronkaiovcov, Dioszegiovcov a Jászaiovcov. V obci bol aj pánsky hostinec, ktorého nájomcami boli väčšinou židovskí hostinskí. Podnikanie bolo výhodné, lebo obec stála na obchodnej ceste. Dokonca z 2 smerov. Z Michaloviec totiž kedysi na Košice viedli dve trasy. "Severná šla od majera Milovaná (Serelmes). Juhovýchodná bola južnejšie od dnešnej už v meste musela obísť bažiny." Keď sa mesto rozširovalo, bažiny postupne vysúšali a časom premiestnili aj cestu. V obci podľa zápisov stála obecná studňa, nesporne ich ale bolo viac: "Studňa a žeriav z váhadlom boli nielen životne dôležité, ale stali sa aj symbolom obce na obecnej pečati." V chotári bolo možné nájsť iba prácu na poli, pasienkoch či lese pri ťažbe dreva na kúrenie. Muži hľadali možnosti aj inde. Gorás vypátral, že sa zamestnávali ako povozníci soli či vojaci: "V časoch protihabsburských povstaní sa 10 muži z Močarian dali naverbovať do vojska Františka Rákociho II."
Keď fúka od brekovskej diery
Podobne ako kedysi, aj dnes musia tunajší obyvatelia za prácou dochádzať. Okolnosti vývoja dediny vidno tiež. Stále stojí na medzinárodnom ťahu od ukrajinskej hranice do Košíc. Len už nie je obcou, ale Močarianskou ulicou. Močiare sú už poľami, ale nižšej kvality. A ešte čosi sa zachovalo. Počas tuhých zím bohatých na sneh a vietor sú Močarany charakteristické niekoľkometrovými závejmi. Je to dôsledok vyrúbania lužného lesa. Starší ľudia dodnes hovoria, že "keď fúka od brekovskej diery, všetok sneh z polí až od Strážskeho sa kopí pri Močaranoch."
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
