V Stráňanoch dnes ešte zostaneme. Ako vieme, až do minulého storočia boli samostatnou obcou. A starobylou.
MICHALOVCE. Prvá zmienka o nej je z r. 1336. Patrila do Užskej župy. Bola rozľahlá, pozostávala z Vyšných a Dolných Stráňan.
Usadili sa tu Židia
Vyšné sa v stredoveku rozliehali od brodu cez Laborec pri Petrovciach, odtiaľ na východ k hraniciam katastra Vinného až k potoku Jasenov a Komarovskému lesu (tu je dnes už Zemplínska šírava). Na západe obec od Michaloviec, teda už Zemplínskej župy, delil Laborec. Dolné Stráňany boli južnejšie, hraničili až Čečehovským potokom. Obec bola významná vďaka obchodnej ceste medzinárodného významu. Viedla z Mukačeva a Užhorodu cez Michalovce a v bezpečnej vzdialenosti od nepokojného Laborca smerovala do Poľska. "Jej pozostatky možno ešte dnes nájsť odbočením z cesty na Zbudzu smerom k lesíku Biela hora. Tu je medzi domami vstup k lesíku a popri ňom vedúca cesta," vysvetľuje náš sprievodca Jaroslav Gorás. Jedna z hypotéz hovorí, že práve ňou prišli v 18. st. z Haliče Židia. Tí sa kvôli predpisom nemohli usadiť v meste a tak našli útočisko práve tu. Údajne tu mali aj svoju modlitebňu.
Kompletne "vybavená"
Takmer poľnohospodárska obec mala dva mlyny. Vodný bol v ohybe Laborca, kde je dnes benzínka Oktán. Viedla k nemu Šoltýsova ulica a stál tu aj strojný Hamárikov mlyn. Druhý bol v stredoveku na Čečehovskom potoku. Stráňany mali aj hospodársky dvor Rúbane: "Stál pod Bielou horou pri obchodnej ceste. Susedil s majerom Žabjany a Várkond." Bola tu tehelňa, dedina mala vlastného mäsiara, hostince, školu a cigánsky tábor. Nechýbali cintoríny pre kresťanov pri novom rímskokatolíckom kostole, pre Židov pri Bielej hore. Mala aj kúriu štift, okolo ktorého sme sa túlali minule. A tiež bažiny, postaral sa o ne pravidelne sa vylievajúci Laborec: "Dokazuje to aj miestny názov Močar na starej mape. Laborec život Stráňančanov ovplyvňoval aj častými záplavami. Možno aj to bolo motívom snáh premenovať obec. V rokoch 1906-13 sa volala Laborczszög (Laborčok)." Najviac Gorása pri pátraní prekvapil vzhľad pečate Stráňan (Sztráinyan): "Je plná vody. Na vlnkách pláva čln, tzv. hájov, hoci Stráňany nikdy neboli rybárskou obcou." Nový názov sa neujal a pečať obce nebola potrebná. Vrchnosť totiž povolila zlúčenie obce s mestom.
Zlúčili ju s mestom
Stalo sa tak 1. júla 1925. Málokto dnes vie o sláve tejto dedinky. Dnes tu z toho, čo opisujeme, nestojí nič. Laborec sa nevylieva, je zregulovaný a má nové koryto a mosty. Mlyny neexistujú. Po tehelni zostala len jama, teraz slúži ako jazero. Obchodná cesta sa posunula nižšie cez Staré a neskôr celkom Stráňany obišla. Hospodársky dvor zanikol a tiež cintoríny. Pri výstavbe novej nemocnice padol za obeť aj slávny štift. Staré ulice zbúrali a vyrástlo tu nové sídlisko.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
