Staré michalovské tehelne pripomínajú miestne názvy
Tehelné pole či miesto Pri tehelni. Starí Michalovčania tieto názvy nesporne poznajú. Po vysvetlenie si pôjdeme na dnešných potulkách.
MICHALOVCE. S našim sprievodcom Jaroslavom Gorásom sa odtúlame tam, kde sa vyrábal najčastejší stavebný materiál tehly.
Pálené aj nepálené
Gorás ako profesionálny stavbár vie, že ich výroba nie je veľký kumšt, ale: "Má svoje zásady. Najdôležitejšia je surovina - tehliarsky íl. A toho bolo v povodí dolného toku Laborca vždy dosť." Aj preto sa tehly používali už odpradávna. "Najskôr boli ručne robené, vkladané do foriem. Kvôli lepšej súdržnosti na ne robotníci robili pásy prstami tak im prischol názov prstovky." Už dávno sa rozlišovali tehly pálené a nepálené. Nepálené, tzv. váľky, síce neboli dosť pevné, ale cenovo najdostupnejšie a preto si našli pevné miesto v ľudovej architektúre. Trvácnejšie, ale logicky aj drahšie boli tehly pálené. A práve pri ich výrobcoch sa dnes pristavíme.
Prvá tehelňa pri Žabjanoch
Prvú tehelňu v blízkosti mesta Gorás vypátral už na 1. vojenskej mape z r. 1772. Stála pri Žabjanoch, kde Laborec meandroval a do zákutí naplavoval vzácny íl. Existenciu tehelne dokazujú písmená Z. H., t. j. "ziegel hűtte" alias tehlová huta. Pri porovnávaní s mapou z r. 1826 je už inde: "Stála na konci Dolnej ulice smerom na Lastomír. Dnes je tu rozhranie ulíc Jilemnického, Okružnej a Fraňa Kráľa." Gorás ju našiel ešte na mape z r. 1938! Napokon dala názov aj miestu - volá sa Pri Tehelni. Sprievodca po Michalovciach z toho istého roku spomína ďalšie dve - staršiu tehelňu grófa Sztáraya pri "nádraží" a tehelňu na Stráňanoch, ktorá patrila triu Sommer, Fried a Freilich: "Po nej zostala materiálová jama - dnes jazero." Sztárayovská tehelňa mohla vzniknúť krátko po zriadení železničnej trate cez mesto (1878): "Tehly sa tu vyrábali až do 80. rokov minulého storočia. Donedávna tu stál fabrický komín. Aj po nej zostala jama - tú zaviezli odpadom. Tehelňa sa zachovala v miestnom názve Tehelné pole." A ešte jeden detail. Kedysi mala každá tehla signatúru - značku výrobcu. Aj vďaka tomu sa z búračiek po meste dozvedáme, odkiaľ tehly pochádzali: "Ja sám som v meste našiel tehly so značkou E. T., t. j. Eperieši Tegla z Prešova, zo Sátoraljaújhely a iné zatiaľ neznáme signatúry." Okrem nich sa v stavbárčine využíval aj kameň, drevo či kachle. Kameňolom bol pod Hrádkom, drevo sa dovážalo z Remetských Hámrov úzkokoľajnou železnicou. Kachliareň patrila Jozefovi Petrovicsovi.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
