ochotné priznať, ako dlho tento balvan tlačia pred sebou a aký veľký je. Jedno je isté, problém väčšine z nich prerástol cez hlavu.
To, čo bolo verejným a potichu akceptovaným tajomstvom a hovorilo sa o tom len v kuloároch, sa však medzičasom prenieslo na oficiálne fóra. Poslanci, ale najmä občania sa už odmietajú skladať na nájomné niekomu inému. Pochopili, že táto skupina sa za prvé neúmerne rozrastá, za druhé si na luxus neplatenia privykla a za tretie, nájomné neustále rastie a s ním aj dlžná čiastka. Geometrickým radom. Pýtajú sa, prečo ja musím platiť každý mesiac a niekto nemusí nič? Len preto, že je sociálne odkázaný? A mne kto čo dá zadarmo? Spoznali ste v niektorej z týchto otázok svoj vlastný názor? Nesporne.
Dôležité je, že sa s ním stotožňuje čoraz viac bežných ľudí. Tých, ktorým nikto nič neodpustí. Nájomníkov občanov platičov - voličov. Smer ich kritiky je logický až do manažmentu samospráv a k poslancom. Dvíhanie rúk za nejaký ten milión odpisov sa skončilo. Ľudia zmúdreli, poslanci sú pod verejnou kontrolou. Volič ich volá na zodpovednosť. A pýta sa: Dá sa uberať zo spoločného balíka donekonečna? Nedá. Jánošíkovské časy merania od buka do buka, odpúšťania a privierania očí nad problémom sú preč. Poslanci, občania aj manažmenty si konečne uvedomili, že motto "zo spoločného krv netečie" patrí do starého šrotu. Každému došlo, že v tom takzvanom "spoločnom" balíku potom chýbajú milióny na školstvo, chodníky, šport či kultúru. A tiež si uvedomujeme, že v tom "spoločnom" balíku sú peniaze každého z nás. Je len na nás, či nimi dovolíme dotovať neplatičov, alebo chceme, aby zo "spoločného" tieklo tam, kam má.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
