Kasárne na Milovanej brázdili kone a oficieri
(lyv)
Hoci sme sa už s centrom starých Nagy Mihály rozlúčili, pri téme armády ešte zostaneme. Potúlame sa po zabudnutých kasárňach na majeri Milovaná, dobovo Szerelmes.
MICHALOVCE. Mapa z 3.vojenského mapovania dokazuje, že to mohli byť jazdecké kasárne alias cavalleri kaserne.
Strategické miesto
Náš sprievodca Jaroslav Gorás vysvetľuje, že po prehratej vojne s Pruskom (1866) nastali v monarchii zmeny v armáde a zaviedli brannú povinnosť pre mužov od 19 do 42 rokov. Toto obdobie bez konfliktov vydržalo až do 1.sv. vojny. Väčšina armádneho života sa vtedy presmerovala do kasární. Už nemali charakter dočasných, ale stálych. Jedny vyrástli aj na majeri Milovaná: "Podľa výkresu šlo o rekonštrukciu budov a stajní hospodárskeho dvora grófa Sztáraya." Výber miesta mal logiku - v r. 1868 sa na strategickej trase Sátorajaujhelyi Przemysl objavila aj zastávka Michalovce: "Železnica preťala cestu
od pivovaru k majeru a pokračovala k Močaranom." Premena majera na kasárne sa udiala po r. 1876. Gorás má nákres prestavby z tohto roku. Hovorí o podobe tohto uzavretého vojenského mikrokozmu. Mal uzavretý štvorcový pôdorys.
Vojenský mikrokozmos
Kasárne pozostávali z 5 budov. V strede juhovýchodného múru stál dom oficierov:"Určite bol novostavbou a mal dva samostatné vchody až za múrom. Boli v ňom 4 veľké, 4 malé izby a tiež 4 kuchynky." Hneď vedľa bola kantína a 7 izieb pre vojsko. Na druhej strane bola budova s miestnosťami pre stráž, magazinom (obchod) či priestormi pre obuvníka, krajčíra a remenára. Nechýbal árešt, dve obytné izby a kováčska vyhňa. Naľavo na juhozápadnej strane boli stajne. Mali kapacitu 160 koní! Poddôstojníci mali pred kasárňami dom so 4 izbami, kuchyňou, komorou a predsieňou. Pri každom obydlí stáli latríny. Na umývanie, pitie a napájanie koní ale musela stačiť studňa na dvore! Veľkosť budov umožňuje odhadnúť vojenskú silu - Gorás to tipuje na švadrónu. Tá pozostávala zo 150 - 171 mužov, z toho 5 oficierov, 21 poddôstojníkov a 122 vojakov.
Za sobáš mastná čiastka
Keď si uvedomíte, že 5 oficierov malo haciendu, poddôstojníci dom a radoví vojaci sa tlačili v 7 izbách, pochopíte rozdiel v spoločenskom postavení. Nuž, páni oficieri neboli len tak hocikto. Museli udržiavať dekórum. Mali zákaz stravovať sa v druhotriednych reštauráciách či cestovať v prostriedkoch nižších tried. Tanečné zábavy, dejchánky pre boháčov a bály pre vyššie vrstvy mali v pracovnej náplni. Verili by ste, že museli pred sobášom požiadať o povolenie? Alebo že za "právo" oženiť sa museli zložiť mastnú čiastku, tzv. kauciu. Nemenej zaujímavé je, že neraz ju zaplatila rodina nevesty. Oficieri totiž boli na zozname "dobrých partií" mimoriadne vysoko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
