Osud najstarších kasární a prvej meštianky spečatila vojna
Dnes sa naposledy potúlame v starom centre Michaloviec. V mozaike jeho niekdajšej podoby chýbajú už len kasárne. Najstaršími známymi sa dnes so stredom mesta rozlúčime.
MICHALOVCE. Okrajovo sme sa ich dotkli pri pamiatke na staré ulice Verbovčík a Kapitánska. Práve na jej konci stáli.
Z kasární škola
Budovu sme spomenuli aj ako jednu zo šiestich kaštieľov, podľa legiend tu mali kláštor aj bieli mnísi. Amatérsky historik Jaroslav Gorás na jej adresu vie ešte čosi. V dnes už neexistujúcom objekte bolo viackrát ubytované vojsko. Ako zistil, už v roku 1866 bola majetkom mesta. Prišla vhod, keď cisárska armáda radnicu požiadala o ubytovanie pre vojsko. Mesto ju armáde prenajalo, čo znamenalo lukratívny príjem do kasy: "Ale pozor, vtedy kasárne neboli miestom, kde sa trvalo usadila posádka. Vojsko sa presúvalo podľa potrieb velenia."
Aj preto boli michalovské "kasárne" začiatkom 20. storočia prázdne. Práve tým sa vytvoril priestor pre ich školské využitie. "Vieme, že snahy o vznik strednej školy boli už začiatkom storočia. Veľkú iniciatívu vyvíjali Gejza Andrássy a gróf Alexander Sztáray, richtár Istvan Szulovszky či bankár a lekárnik Bartolomej Czibur." Na ich intervenciu minister školstva monarchie vydal mestu povolenie pre súkromnú meštiansku školu." Jej názov bol Polgári fiú - és leányiskola, v preklade Meštianska chlapčenská a dievčenská škola." Bola 1. michalovskou meštiankou, neskôr získala štatút štátnej.
Sídlila v budove opustených kasární. Gorás disponuje tromi rôznymi zábermi na ňu: "Bola rozľahlá, dvojpodlažná a do tvaru "L". Na každom rohu sú vysunuté masívne rizality, čo značí, že v budove boli veľké krížové klenby. Vstup bol z ulice aj dvora, do ktorého sa šlo popod oblúkovú bránu." Množstvo veľkých okien prezrádza svetlý vnútrajšok miestností. Strecha bola masívna, ale zakrytá len drevenými šindľami. Pri škole stála nízka podlhovastá budova pravdepodobne stajne v "kasárenských" časoch. Osud školy spečatil rozpad monarchie v roku 1918: "Do Michaloviec prišla československá armáda až 11. januára 1919 a bola tu do začiatku júna. Od 12. júna bolo mesto nakrátko v rukách maďarských červenoarmejcov." Na vojenské udalosti doplatila aj škola. Gorás nevie presne, kedy ju poškodili, ale isté je, že v roku 1918 ju definitívne vysťahovali. Školákov vystriedali vojaci: "Tak sa budova stala strategickou pre ustupujúcu aj útočiacu stranu. To sa jej stalo osudným. V roku 1927 sa spomína už ako rozváľaná."
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
