kritizujú ochranári.
SNINA. Jozef Gajdoš, starosta obce Zemplínske Hámre a predseda Združenia Biele kamene informoval, že MŽP SR odobrilo zámer vybudovania celoročného turistického centra pod Sninským kameňom s podmienkou vykonania 30 opatrení počas výstavby areálov. Gajdoš si myslí, že pozitívnym stanoviskom ministerstva sklamú svojich najväčších oponentov - ochranárov.
Viac ako sklamanie - rozhorčenie!
Na aktuálne záverečné stanovisko ministerstva v rámci procesu EIA reagoval Viliam Bartuš z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Východné Karpaty: "Predpokladáme, že správa o hodnotení tohto projektu z decembra minulého roku bola nezmenená. Taktiež predpokladáme, že hranice svetového prírodného dedičstva UNESCO, schválené v nominačnom projekte, sú platné. Ministerstvo teda odobrilo projekt, ktorý zničí časť svetového prírodného dedičstva UNESCO. To do zoznamu ho zapísali v júni minulého roku. V máji tohto roku bolo, aj za účasti zástupcov ministerstva, slávnostne vyhlásené na území CHKO Vihorlat. Po hnutí Taliban v Afganistane môže byť združenie Biele kamene ďalšou skupinou, ktorá zničí svetové dedičstvo UNESCO. V Afganistane Taliban bombardoval sochy Budhu. Na Slovensku plánujú vyrúbať časť bukových pralesov na výstavbu zjazdoviek."
Chýba investor
Jozef Gajdoš ale vytrvalo zdôrazňuje, že projekt je záchranou pre chudobný región a posilní jeho sociálny status. Ľudia tu nutne potrebujú prácu. Inak odchádzajú a obce sa vyľudňujú. Háčikom je, že aj keď má už združenie v rukách potrebné povolenia, nemá investora. Gajdoš odhaduje, že projekt by zhltol jednu miliardu korún. Združenie musí hľadať aj zdroje na projektovú dokumentáciu pre územné plánovanie stredísk Johaneska a Tarnovský potok. Jej cena by mala byť päť miliónov.
Ponúknu aj Sninské rybníky
V združení Biele Kamene figuruje aj mesto Snina. Primátor Štefan Milovčík zdôraznil, že v rámci rozvoja cestovného ruchu v regióne a prepojenia stredísk je prioritou mesta vybudovať na Sninských rybníkoch atraktívnu rekreačnú oblasť s celoročnou prevádzkou. Mesto pristupuje k vybudovaniu letného vonkajšieho areálu z vlastných zdrojov za 50 miliónov korún. K tomu, aby tam v budúcnosti mohlo pribudnúť aj wellness centrum s celoročnou prevádzkou sú potrebné vlastnícke vzťahy k pozemkom. Pozemky chcelo mesto odkúpiť od miestneho urbariátu. Valné zhromaždenie s tým ale v marci nesúhlasilo. Uvažuje sa o uzavretí najmenej 20-ročného nájomného vzťahu. V prípade ak sa obidve strany nedohodnú bude mesto musieť stavať krytú plaváreň v mestskej lokalite.
Ak by došlo k dohode, náklady na celoročné zariadenie vo výške sto miliónov korún, by v krajnom prípade mohlo utiahnuť aj samotné mesto. Podľa Milovčíka nie je Snina úverovo zaťažená a teoreticky by to mohla aj zvládnuť.
Regiónu by pomohli cesty
V prípade ak by svoje "áno" k projektu Biele kamene povedal nejaký investor, treba rátať s náporom turistov do oblasti. Gajdoš ráta s priemernou dennou návštevnosťou od dvetisíc osôb vyššie. Pripustil, že by to bol nápor na dopravu. Tá je ale kvôli tranzitu cez obce v smere od Humenného v súčasnosti už aj tak problematická. Milovčík a Gajdoš sa domnievajú, že by to pomohla vyriešiť výstavba diaľničného privádzača až po Ubľu. Ten vnímajú ako strategický pre celý región. Podľa Gajdoša je reálne, že by ho štát mohol postaviť v horizonte desiatich rokov. Biele kamene a Sninské rybníky by sa tak podľa nich mohli stať v budúcnosti ľahšie dostupnými "satelitmi Vtáčieho údolia."
Vízia projektu
Prvé stredisko by malo vyrásť v lokalite Johaneska nad Zemplínskymi Hámrami na severovýchodnej časti svahu pod Sninským kameňom. Tu by chceli vybudovať 1 100 a 500 metrov dlhé zjazdovky. Nad Sninskými rybníkmi v lokalite Tarnovský potok by mali byť tri zjazdovky dlhé 1 800, 1 600 a 1 100 metrov. Pri obci Kolonica v Sninskom okrese v lokalite Príslop by chceli vybudovať tri zjazdovky pre deti. Projektovým zámerom je výstavba reštaurácií, motorestov, hotelov, domov pre rekreáciu seniorov, ale aj golfového ihriska a kasína.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
