V dnešných potulkách sa pozrieme na najdlhšiu ulicu mesta - Dolnú. V súčasnosti je známa ako Hollého.
MICHALOVCE. Patrí k najstarším v meste. Teda aspoň jej vrchná časť, ktorá ohraničovala južnú časť stredovekého Nagy Mihály. Vtedy bolo centrum mesta oproti kaštieľu - hovoríme o Hadvabnej ulici. Z nej potom hlavný koridor obchodnej trasy Užhorod - Košice, resp. Poľsko, presmerovali cez mesto na okraj. V dopravnom žargóne povedané - na výpadovku. Kam? Nuž, na Dolnú. Náš sprievodca Jaroslav Gorás vie, kedy: "Niekedy pred rokom 1772. Zmenenú situáciu už zaznamenali v 1. vojenskej mape. Definitívne povýšenie jej významu dal gróf Sztáray, keď vybudoval most cez Laborec na hornom konci." Starý za kaštieľom zrušili kvôli prestavbe sídla. Vtedy Dolná siahala od mosta až po dnešnú odbočku na Užhorodskú! Stálo tu 27 domov, gréckokatolícka fara a kostol vysvätili ho v roku 1778.
Stavebný boom
Povýšenie Dolnej na medzinárodnú trasu naštartovalo jej rozvoj. Postupne sa "natiahla" až k Lastomíru. Týmto smerom kedysi stála tehelňa: "Stopy nachádzame ešte v roku 1938 bola tu ulica Pri tehelni. Dnes je to časť Okružnej pri autoservise." V roku 1826 sa už na Dolnú pripájala aj Cintorínska ulica: "Jej vyústenie bolo oproti Kostolnému námestiu, kde je autobusová stanica." Stavebný boom na Dolnej pokračoval, v roku 1866 tu stálo 59 domov. Bola taká široká, že tu mohli zastaviť furmani a z voza ponúkať tovar. Vyústením dobrého biznisu bol oldomáš. Starí Michalovčania na to zareagovali flexibilne, budovaním krčiem. Najznámejšími boli rohový hostinec grófa Sztáraya a Ackermanova krčma.
Premena na Hollého
Keďže parciel na Dolnej stále nebolo dosť, cesta od Lastomíra zmenila polohu: "V roku 1938 na ulici stálo viac ako 122 domov! Už sa volala Hollého." V rovnakom čase možno sledovať zástavbu za farou, jej dvor sa premenil na uličku, husto lemovanú domami. Súbežne sa menila aj tvár bočných ulíc. Na začiatku 40. rokov mesto 'odkúpilo' od židov parcely a vyrovnalo Cintorínsku, dnes ústi oproti fare. Zmenil sa aj jej look, v 50. a 60. rokoch tu vyrástli bytovky. Domy definitívne zmizli koncom 70. rokov. Panelákom musel ustúpiť aj komunisticky významný dom, kde údajne v 20. rokoch školil miestnych pohlavárov sám Klement Gottwald. Premiestnili aj prvý pamätník Červenoarmejcom na území ČSSR.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
