správne bez konzultácie s rovnocennou zložkou samosprávy - poslancami. Iste, ľudské motívy hodnotiť nemožno. Výsledky činov však! A jedným z nich je, že naďalej sa svojvoľne rozhoduje, kam pôjdu peniaze Trebišovčanov bez požehnania poslancov! Hovoria si: Keď tí poslanci sú také otravy!? Chceli by vedieť kto, kedy, za koľko a prečo! A načo by to mali vedieť? Veď my chceme rozvoj mesta, nemôžeme sa pýtať na čerpanie každého haliera!
Časy sa menia a s nimi aj smer otázky: A prečo nie? Najmä, ak sú ešte v čerstvej pamäti Trebišovčanov kauzy okolo opravy umeleckej školy, strechy KaSS či tzv. investícií do rómskej osady. Všetko skončilo ad acta! Primátor sa zaručil, že k žiadnej strate smerom k mestu nedošlo! To stačilo, aby polícia stíhanie zastavila. Keď už nič iné, poslanci to vedeniu mesta občas pripomenú v inom kontexte...Páni vždy zareagujú rovnako cítia sa dotknutí, že magistrát je kriminalizovaný, a podozrievaný. Príde hádka a potom ticho...
Podobne skončila prešvihnutá dotácia pre futba na úkor ostatných športov, nejasnosti okolo zmluvy o priemyselnom parku, zelenom parku, výberoch dodávateľov, krachu práčovní atď. Apropó, zverejnenie faktúr, ktoré primátor avizoval ešte vlani, sa nekonalo tiež! Možno sa vôbec čudovať podozreniam?
Najnovšie sa týkajú sumy na opravu chodníkov. Preukázaných 21 miliónov korún zamrazí. A najmä, keď mesto pri čerpaní skákalo vyššie, ako mu dovoľoval rozpočet! Poslanci sú vytočení. Magistrát: Je to v prospech občanov. Čerešničkou na torte sú podozrenia zo zneužitia situácie istou osobou na magistráte. Existujú fotografie, že betón na mestské chodníky skončil, kde nemal. Na súkromnom dvore. Kontrolór overí, že je to tak. Vedenie mesta nechce, aby hovoril nahlas. Poslanci presadia opak. Neskôr sa dozvedia, že to bolo márne. Vedenie mesta sa rozhodne verejný záznam zredukovať práve o túto pikantnú časť. Dôvod: Osobné údaje. Ak mi slúži pamäť, rovnaký argument bol použitý, keď z rokovania o vlaňajších kauzách vylúčili verejnosť. Tiež tam vraj boli "osobné údaje."
Vtedy stratégia vyšla. Veď čo ucho nepočuje, to srdce nebolí. A účel svätí prostriedky. Pri troche odvahy sa dá tvrdiť, že sa nič nestalo, keďže transparentný výstup chýba dodnes. Možno sa však čudovať podozreniam? Keď sa nič nestalo, prečo to vtedy nebolo jasne povedané na záznam? Jeden by začal podozrievať, že len preto, aby sa to dalo v prípade potreby zopakovať. Chyba! Medzi vtedy a teraz je rozdiel! Pri čítaní story o mestskom betóne na súkromnom dvore bolo asi 50 ľudí. Iste, kúsok záznamu sa scenzurovať dá. Pamäť priamych svedkov ale nie! Zostáva veriť, že cenzorským snahám nepodľahnú nielen svedkovia, ale ani poslanci a polícia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
