väčšieho efektu.
HUMENNÉ. Výrub dreva v Národných prírodných rezerváciách (NPR) Humenský Sokol a Humenská okolo osady Podskalka po rokovaniach zainteresovaných stlmila polícia. Osadníci sú sklamaní, "vychádzky" na drevo na kúrenie sa skončili. Na jeho legálny nákup ale nemajú. Rozčarovaní sú aj kompetentní. Definitívne a legálne riešenie, ktoré ochráni prírodu, majetok a zároveň zabráni nájazdom na drevo z rezervácie, zatiaľ nenašli.
Záťah osadníkov odstrašil
Zástupca riaditeľa poriadkovej polície OR PZ v Humennom Peter Malackanič uviedol, že počas o februárového záťahu v rezerváciách chytili päť osadníkov. Do akcie vtedy zapojili 40 ľudí. Každý deň to ale nejde. Prednosť pred ochranou rezervácií musia dať ochrane osôb, majetku a zabezpečeniu poriadku v uliciach: "Od druhej polovice februára sú do rezervácií denne velené pešie hliadky so psovodom."
Policajti si vypočujú argumenty osadníkov, ktorí mieria do lesov. Väčšina tvrdí, že drevo potrebujú, peniaze naň nemajú a o zákazoch v lese vraj nevedia. Polícia permanentné stráženie rezervácií zabezpečiť nedokáže. Ani nemusí.
Bludný kruh
Ochranu devastovaných území ale nedokážu zabezpečiť ani ochranári. Riaditeľ Správy CHKO Východné Karpaty Juraj Platko potvrdil, že v osade urobia len infokampaň. Denná lesná stráž neprichádza do úvahy. Ani nie pol tucta ochranárov pôsobí na ploche viac ako 127-tisíc hektárov! Z nich je viac ako 25-tisíc chránená krajinná oblasť. Podľa nich si lesy majú strážiť ich majitelia.
Vladimír Antal zo Štátnej ochrany prírody majiteľom odporúča, aby štát požiadali o vyplatenie ujmy z obmedzenia v hospodárení. Z nej potom majú financovať lesnú stráž. Július Mašlej zo spoločenstva Bývalí urbárnici Humenné, ktoré tunajšie lesy vlastní uvádza, že "na to čakajú od roku 2004."
Znalec vypočítal, že im za desaťročie patrí kompenzácia 200-tisíc korún. Úradníci v Prešove zase tvrdia, že im vyplatia len 40-tisíc. Ročne to znamená "kompenzáciu" 4-tisíc korún! Lesná stráž stojí ročne asi 100! Urbárnici majú na štát a jeho zákony ťažké srdce. Podľa zákona musia platiť lesného hospodára (60-tisíc ročne), ale z dreva nemajú ani halier. Štát vyhlásil NPR, ale náklady na ich ochranu do rozpočtu nezarátal. Naopak, núti ich platiť ju zo svojho.
Ani z voza, ani na voz
Kauza osada verzus ochrana prírody zamestnala aj magistrát a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Humennom. Spôsob, ako zabezpečiť, aby si Rómovia kupovali drevo, neexistuje. Väčšina je v hmotnej núdzi.
Mesto hľadá riešenie aspoň u nájomníkov bytov nižšieho štandardu. Milan Naster, vedúci sociálneho oddelenia MsÚ navrhuje rokovať s úradom práce. Chce, aby určil mesto za osobitného príjemcu dávok. Podľa Petra Brezíka, vedúceho oddelenia pomoci v hmotnej núdzi návrh naráža na zákon. V Humennom systém osobitného príjemcu istý čas fungoval, ale samospráva úradu nedostatočne vydokladovala nakladanie s dávkami. Podľa zákona musí úrad práce "určiť nového príjemcu."
Na zákon mesto naráža aj pri úvahe pomôcť Rómom s nákupom dreva. Primátor Vladimír Kostilník argumentuje, že nemôžu zvýhodňovať žiadnu skupinu obyvateľov. Bolo by to diskriminačné a protizákonné.
Spásonosné leto, ďalej sa nevie
Kauza doteraz zamestnala desiatky ľudí, vstupuje do nej množstvo inštitúcií a hora zákonov. Efekt je takmer nulový. Július Mašlej uviedol, že urbárnici pri pochôdzkach v lesoch opäť vidia Rómov z osady. Pri obhliadke sme mu museli dať za pravdu. Muž, ktorý si hovoril Ladislav tvrdí, že so ženou dostanú mesačne 2 700 korún. Na kúpu dreva nemajú, po ceste zbierajú raždie či dosky z kontajnerov. Rodina býva v zime a na studenej strave. "Ak by aj vozili do osady drevo, nemám ho z čoho vyplatiť," hovorí. Čo bude ďalej robiť, nevie. Ide leto. Spolieha sa, že do ďalšej zimy "daco panove vidumaju."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
