Zmobilizovala sa celá dedina.
ZEMPLÍNSKA NOVÁ VES. K požiaru, ktorý celkom zničil ich dom, došlo v čase, keď boli v kostole. Obaja sú silne veriaci.
Pán Boh dal, aj vzal
Manželia Klasovskí dom vybudovali bez pôžičiek pred 30 rokmi. Na svet do neho priviedli 4 dcéry, dnes už dospelé dve žijú v Trebišove, dve v zahraničí. "Mali sme za sebou krásne Vianoce, všetci sme boli spolu a už sme sa tešili na veľký rodinný Silvester. Nakúpili sme väčšie zásoby potravín, všetko sme dali na povalu," spomína Helena Klasovská a dodáva: "Šli sme sa v sobotu večer za celý rok poďakovať Bohu. Po polhodine vbehla suseda a na celý kostol zakričala, že u nás horí. Všetci vybehli vonku." Paralyzovaná pani Klasovská sa nevedela ani pohnúť, len nemo hľadela na tú skazu. Jej reakcia asi mnohých prekvapí: "Hovorila som si - Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Modlila som sa a ďakovala som mu, že aspoň nás zachoval pri živote."
Zmobilizovaná dedina
Jej manžel Ján spomína na prvé chvíle, keď sa im zdalo, že zhorí všetko do tla: "Plamene boli obrovské. Zhorela strešná konštrukcia, strecha a celý strop. Zdalo sa, že z domu nezostane nič. To, čo sme krvopotne budovali celý život, nám mizlo pred očami. Za polhodinu bolo po všetkom." Obaja manželia ale majú aj iný silný zážitok: "Bolo neuveriteľné, ako rýchlo sa dedina zmobilizovala. Každý prišiel na pomoc mladí, starí, ba aj malé deti všetci čosi robili. Aj vďaka tomu sa aspoň čosi podarilo zachrániť. Vyzeralo to, akoby to niekto organizoval, ale nie. Len sa prejavila prostá ľudská ochota pomôcť a súdržnosť."
V dedine nehorelo 60 rokov
Starostka obce Margita Bartková býva od manželov Klasovských len o tri domy ďalej. Hovorí, že v dedine si ich každý vážil. Nechápe, prečo požiar a ešte v takomto termíne postihol práve ich: "Paradoxom je, že v obci dom horel naposledy v roku 1944. Odvtedy nič, len stodoly."
Aj ju príjemne zaskočili reakcie ľudí: "Boli úžasní, každý pomáhal. Bez toho, že by sme niekoho volali alebo prosili. Sami prišli aj v nedeľu, aby odpratali pozostatky požiaru. Dvor je čistý, ale z domu zostali len holé múry. Celkom zničené je zariadenie, kúpeľňa, kuchyňa, nábytok. Všetko." Starostka na Silvestra zvolala mimoriadne obecné zastupiteľstvo k udalosti: "Zhodli sme sa, že dáme výzvu na pomoc pri oprave domu Klasovských. Vyhlásili sme to rozhlasom. K výzve sa pripojili aj veriaci, v oboch kostoloch vyhlásili zbierku. Som prekvapená, každý nosí, čo môže veci, peniaze." Starostka verí, že príbeh Klasovských pohne aj ďalšími ľuďmi: "Ktokoľvek chce, môže pomôcť. Stačí sa nakontaktovať na obecný úrad. Chceme im otvoriť aj účet v banke. Sami to nezvládnu."
Strecha musí byť prvá
Manželia Klasovskí aktuálne bývajú u dcéry v Trebišove. Veľký rodinný Silvester v rodičovskom dome sa nekonal. Stále spomínajú na to, čo požiaru predchádzalo. "Boli to náznaky, cítila som, že sa niečo stane. Rok 2007 bol priveľmi dobrý dcéra sa vydala, druhej sa narodilo dieťatko, obe dcéry sme boli v lete pozrieť v zahraničí. Boli sme veľmi šťastní," uvažuje Helena Klasovská. Podľa jej mienky každá udalosť, aj takáto, má zmysel: "Zatiaľ to nechápeme, ale zmierili sme sa s tým, čo sa stalo. Nestrácame vieru."
Ján Klasovský spomína, ako dom posledné tri roky modernizovali a menili elektrospotrebiče: "So zaťom sme hovorili, že treba len vymeniť fasádu a chodník. Strechu sme chceli robiť neskôr, je to drahé. Teraz bude musieť byť prvá, aby sme sa mohli vrátiť."
LÝDIA VEREŠČAKOVÁ
lydia.verescakovakorzar.sk
Autor: Strach, hlúposť
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
