donútili políciu samotní vodiči.
Ak už "neúčinkujú" vysoké pokuty a odobraté vodičáky, možno zaberie "verejné pohoršenie." Čo keď práve vy s pár promile v krvi naštartujete a po niekoľkých kilometroch "prevalcujete" nevinných? Ale môžete aj zastať a zháčiť sa, že sa o vás už nemusí mlčať a v štatistike sa už neschováte za číslo. Aj keď sa nezverejnia vaše osobné údaje, skôr či neskôr si na vás ukazováky namieria. Poznáte to ľudia sa dozvedia všetko. Pociťujete strach z hanby? Že je často účinnejší ako zákazy?
Aj keď polícia pritvrdila a zamestnávatelia s ňou začínajú držať krok, nebude to vari stačiť. Asi by stálo za to, keby sa dalo dokopy pár vodičov, ktorí spôsobili tragické nehody. Mohli by svoje skúsenosti "pred a po nehode" porozprávať vám, "neveriacim". Určite by ste sa do zbytočného risku nehrnuli. Alebo by mali hlasnejšie kričať obete dopravných nehôd? Pravdaže tie, ktoré prežili. A čo tak pozostalí? Aká veľká by mala byť skupina, aby vás konečne oslovila? Koľko z tragédií sa ešte musí stať? Ešte máte chuť pustiť za volant aj alkohol?
Ak áno, ponúkam jeden skutočný príbeh. Môj sused, 18-ročný študent zomrel na priechode pre chodcov. Dodávka ho zrazila na ceste k vlaku do školy. Jeho mama sa za ním užialila a po pár mesiacoch zomrela. Zanechali chorého otca, ktorý ich pred pár mesiacmi nasledoval. Keď sme sa o tejto tragédii nedávno zhovárali so susedmi, reč padla aj na šoférov trest. "Žiadny, aj ťažký," odvetili. Skôr, ako súd vyriekol verdikt, údajne dostal infarkt. Zomrel. Za jeho jazdou bol vraj tiež alkohol.
Nepripadajú vám potom diskusie o tom, či niekto jazdí opitý v služobnom alebo súkromnom aute, zbytočné? Je pri vašom posudzovaní rozhodujúce slovo "kedy"? Jediné "kedy", hodné povšimnutia, je to, ktoré vám kričí, že ste pili. Vtedy sa môžete rozhodnúť, "kedy" za volant sadnúť a "kedy" nie...Len nezabúdajte, že "kedy niekedy" už nebudete môcť možné následky vrátiť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
