postupnom odstavení. "Táto elektráreň je prevádzkovaná v hospodárskom záujme štátu. Má veľmi významnú funkciu, nakoľko poskytuje podporné služby v rámci elektrizačnej a prenosovej sústavy. Spoločnosť s ňou ďalej počíta," dementuje správy riaditeľ vojanského závodu Ľubomír Maxim.
Podľa hovorcu SE, a.s. Juraja Kopřivu sú plány úplne opačné: "Vo vedení je zámer do EVO v najbližších rokoch investovať miliardy." Maxim pripúšťa, že dôsledkom racionalizácie je aj prepúšťanie: "Tomu sa nevyhneme, ak chceme, aby Vojany na trhu prežili. Keby nie, o pár rokov by už žiadne Vojany nemuseli byť."
Kopřiva dodáva, že počas zhruba trojročného prechodného obdobia investovania do výroby spoločnosť bude potrebovať podporu štátu: "Bez nej, napr. vo forme pridelenia dostatočného objemu povoleniek na emisie CO2, je obnova Voján veľmi komplikovaná." Týmto rokom sa v EÚ končí prvé, trojročné obdobie prideľovania kvót. Od budúceho roka sa začína päťročné obdobie, ale s rovnakým objemom povoleniek na emisie CO2. Kým dnes povolenie na tonu emisií na trhu stojí 3-4 eurá, od budúceho roka to bude 22 - 25 eur a cena by mala ďalej rásť spolu so sprísňujúcimi sa emisnými normami.
Elektráreň Vojany pozostáva z dvoch častí - EVO 1 a EVO 2. Obe majú inštalovaný výkon po 660 MW, v každej je po 6 blokov. EVO 1 prevádzkuje na čiernom uhlí, EVO 2 na zemnom plyne, prípadne mazute. V elektrárni kedysi pracovalo takmer 1 800 ľudí z regiónu Použia, v decembri 2006 to ešte bolo 1 089. Slovenské elektrárne vlani koncom roka odstavili štyri bloky, po dva na EVO1 a EVO2 - nespĺňali totiž emisné normy. Odstavenie tretiny inštalovanej kapacity prinieslo prvé prepúšťanie. Po dohode manažmentu s odborármi spoločnosť prepustila prvých 115 ľudí. Všetci dostali nadštandardné odstupné, väčšina pracovných pomerov skončila dohodou. Odborový predák Voján Ján Topoľovský začiatkom marca uviedol, že osud Voján závisí od rozhodnutia manažmentu ENEL-u o investíciách do elektrárne.
Na prelome mája a júna ENEL rozhodol, že Vojany pôjdu ďalej. "Žiadne stop Vojanom, ako uviedli niektoré médiá. Naopak, ideme investovať do ich rozvoja," hovorí riaditeľ závodu Ľubomír Maxim. Vo februári ENEL oznámil rozhodnutie investovať 110 miliárd korún do rozvoja elektrární na Slovensku do roku 2013. "Miliardy z tohto plánu pôjdu aj do obnovy Voján," tvrdí Maxim.
V súčasnosti sú v prevádzke štyri bloky. Bloky 1 a 2 v EVO 1 boli v r. 1996 zrekonštruované, tak aby mohli byť prevádzkované do r. 2018. Bloky 5 a 6 v EVO 1 boli postavené nanovo, majú životnosť až do r. 2030. Maxim dodáva, že ENEL definitívne odstavil len 3. a 4. blok. Plány spoločnosti orientovali na EVO 2, ktoré bežalo na zemný plyn: "Ten je príliš drahý, čo sa premieta aj do ceny vyrobenej energie. Stáva sa nepredajnou na trhu a nerentabilnou pre Vojany. Preto spoločnosť rozhodla o spojení blokov 1 a 2. Po rekonštrukcii a výstavbe spoločného fluidného kotla z nich vznikne jeden veľký blok s dvoma turbínami a výkonom 220 MW." Kopřiva dopĺňa: "Vojany by mali od roku 2011 fungovať s výkonom 660 MW." Ďalšie investície pôjdu do zvýšenia spoľahlivosti dodávky, technológie a zníženia poruchovosti: "Pracuje sa na monitorovaní tzv. citlivých bodov, ktoré spôsobujú poruchy. Tie sa budú postupne dolaďovať. Spoločnosť do toho v najbližších rokoch investuje stovky miliónov."
Riaditeľ pripúšťa, že ruka v ruke s racionalizáciou prevádzky, optimalizáciou výroby elektriny a efektivizáciou ide aj prepúšťanie: "Je to jeden z viacerých nevyhnutných krokov k efektívnosti." Kým v januári 2007 ešte v spoločnosti pracovalo 1 089 ľudí, po prvej fáze prepúšťania to v júni 2007 už bolo len asi 960 ľudí: "Do konca roka je plánovaný kmeňový stav zamestnancov okolo 770 ľudí. Podľa medzinárodných skúseností na 1 MW inštalovanej kapacity v tepelnej elektrárni býva maximálne 1 zamestnanec. Vo Vojanoch na 660 MW stále pracuje okolo 960 ľudí." Vysvetľuje, že idú "cestou kumulácie funkcií a zvyšovania produktivity práce zamestnancov." Prepúšťanie prinesie aj automatizácia výroby a outsourcing niektorých činností na externých dodávateľov a centralizovaných pracovníkov údržby: "Našou víziou je napr. služby sezónnej údržby objednávať sezónne." Prácu si podľa neho udržia hlavne vysokošpecializovaní zamestnanci. Firma podľa Maxima nezabúda na bývalých pracovníkov. V spolupráci s rôznymi organizáciami hľadá možnosti ich zamestnania.
Kopřiva uvádza, že prepúšťanie sa netýka len Voján. ENEL zvyšuje efektívnosť v rámci celého sveta. Aktuálne preň pracuje asi 58-tisíc ľudí. Stavy medziročne znižuje aj v rámci Slovenska. Kým na konci roku 2006 tu pracovalo približne 6 500 ľudí, koncom tohto roka je naplánovaný stav len 5 800 zamestnancov: "Týka sa to závodov, ľudí vo výrobe, THP pracovníkov a adekvátne aj centralizovanej administratívy."
Špecifiká Voján
Tepelné elektrárne dokážu na rozdiel od jadrových, resp. vodných, regulovať svoj výkon podľa potrieb siete. Nezastupiteľnú úlohu podporných služieb má práve elektráreň Vojany. Dokáže sa pohybovať v rozmedzí od 50 do 110 MW. Naviac, je jedinou na východe krajiny, plní dôležitú úlohu uzla, cez ktorý "elektrická energia stále chodí." Vojany podľa riaditeľa závodu Ľ. Maxima "na základe požiadaviek dispečingu môžu dvíhať alebo znižovať výkon, aby bolo v sieti presne toľko energie, koľko v tej chvíli Slovensko potrebuje." Vysvetľuje, že túto podpornú službu dokážu poskytnúť viaceré zdroje na Slovensku, "ale nedokážu to stále ako Vojany."
Ich negatívnym špecifikom, ktoré je dedičstvom minulosti je, že pozostávajú z veľkého množstva blokov s malým výkonom (max. 110 MW). "V čase ich výstavby potreba elektriny na trhu nebola taká veľká ako dnes. Teraz je trend prevádzkovať bloky s minimálnym výkonom 200,400, resp. 600 MW."
(lyv)
ENEL investíciu v Trebišove nekomentuje
Hovorca ENEL-u Juraj Kopřiva plánovanú investíciu do nového energetického zdroja v Trebišove nechcel komentovať. Potvrdil len, že projekt im bol predstavený.
Názor spoločnosti na nové investície v stredo a východeurópskom teritóriu koncom júna na fóre Hospodárskych novín prezentoval riaditeľ rozvoja podnikania skupiny ENEL pre Východnú a Strednú Európu Marco Arcelli: "Pokiaľ ide o tepelné elektrárne, aktuálne je schodnou iba cesta brownfield investícií." To znamená investícií do tzv. hnedých parkov, resp. existujúcich závodov, ktoré sa zrekonštruujú. To je aj prípad Voján. "Investície do greenfield projektov momentálne nie sú realizovateľné z pohľadu návratnosti investície," uviedol vtedy Arcelli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
