invázneho živočícha, ktorého typickým domácim prostredím je juhovýchodná časť USA, Mexiko, severozápad Južnej Ameriky, Brazília, Kolumbia či Venezuela. V Michalovskom okrese objavili zopár jedincov priamo v meste na jazierku Baňa, rieke Laborec a na Zemplínskej šírave. Korytnačka ozdobná je predátorom, ktorý sa v našich podmienkach živí napríklad žubrienkami, dospelými žabami a ojedinele aj menšími, slabšími rybkami. Zároveň sa môže stať konkurentom v boji o potravu pre niektoré plazy, napríklad užovky. Na Slovensku ju do voľnej prírody vypustili viacerí domáci chovatelia, ktorí už jej chov nezvládali.
Zvláštnu korytnačku si všimol aj Marek Fencík z Michaloviec počas prechádzky pri jazierku Baňa. „Dve sa vyhrievali na slnku pri brehu v tŕstí. Dosť ma to prekvapilo, pretože v jazere nikdy korytnačky nežili. Na hlavách mali zvláštne pestrofarebné zafarbenie a boli dosť veľké. Mali asi 25 centimetrov," povedal.
Zoologička Zuzana Argalašová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat uviedla, že ide o korytnačku písmenkovú ozdobnú. Tento druh naposledy zaregistrovali pred dvoma rokmi aj na Zemplínskej šírave a Laborci. Ich presný počet na území Slovenska je ťažké odhadnúť. Zopár kusov zaregistrovali aj v okolí Rimavskej Soboty, Lučenca, Nitry, Pezinka, Levíc, Rožňavy ale aj v ďalších lokalitách. Na Slovensko bola pôvodne dovezená do akvaristických obchodov v 80. rokoch. Patrí medzi najčastejšie chované korytnačky v zajatí.
Po troch rokoch života dosahuje veľkosť okolo 15 až 20 centimetrov. Niektorí chovatelia sa o takéto korytnačky už nechceli starať a jednoducho ich vypustili do prírody. „Na naše podnebie si už táto korytnačka privykla. Najlepšie podmienky na prezimovanie má v nížinách. Ich presný počet vo voľnej prírode je ťažké odhadnúť, pretože žije skrytým životom najmä vo vode. Na breh vylieza, len aby sa ohriala na slnku. Konzumuje iné živočíchy, od vodných bezstavovcov až po stavovce. Žerie napríklad žubrienky, ale aj dospelé jedince žiab. Zároveň sa môže stať konkurentom v boji o potravu pre niektoré naše plazy, napríklad užovku obojkovú," vysvetlila Argalašová.
Od roku 2002 sa už tento druh do Európskej únie dovážať nesmie. Jej predaj a chov však v únii zakázaný nebol. Všetky korytnačky písmenkové chované v zajatí už však musia byť evidované na úradoch životného prostredia.
Od začiatku apríla 2007 platí zákaz dovozu a chovu viacerých cudzokrajných druhov živočíchov. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR medzi ne patrí aj korytnačka písmenková ozdobná. Zákaz neplatí pre doteraz zaregistrované korytnačky. Majitelia ich môžu chovať i naďalej. Vzťahuje sa na dovoz ďalších nepôvodných korytnačiek. Ani registrovaní chovatelia, ktorých je na Slovensku okolo 550, však už nemôžu odchovávať nové jedince. Okrem korytnačky písmenkovej žije vo voľnej prírode na Slovensku už iba pôvodný druh korytnačky - korytnačka močiarna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
