eurofondov. Pre KORZÁR to potvrdila riaditeľka školy Viera Vajsová aj starosta obce, ktorá je jej zriaďovateľom.
„Podobné problémy s nevysporiadanými pozemkami či budovami majú viaceré školy na Slovensku. I napriek tomu, že sa v novom programovacom období rokov 2007 - 2013 otvárajú široké možnosti na splácanie investičného dlhu voči školám cez financie z EÚ, my sa môžeme len prizerať. Súdne konania, ktoré obec vedie kvôli pozemkom, nás blokujú na dlhé roky," skonštatovala Vajsová.
O probléme s pozemkami s rozlohou viac ako 1 hektár sa samospráva dozvedela až v roku 2002, kedy školy a školské zariadenia štát delimitoval na obce a mestá. „Až z delimitačného protokolu sme pochopili, že budovy školy pavilónového typu sú síce naše, ale nie pozemky. Žiaľ, nie sú vysporiadané pod celým areálom školy, vrátane športovísk," hovorí starosta obce Marián Uhrina.
Výstavbe školy v rokoch 1968 - 1970 predchádzalo vyvlastňovacie konanie, o ktorom existujú doklady. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia z 30. mája 1967 proces zrealizoval odbor výstavby bývalého ONV v Michalovciach s tým, že dotknutým vlastníkom pozemkov stanovil „ prípustnú náhradu". Tá sa v tých časoch pohybovala od 40 do 80 halierov za meter štvorcový. Štát vtedy celkovo vyvlastnil pozemky asi 10 vlastníkov za viac ako 62-tisíc korún. Na základe rozhodnutia z 8. augusta 1967 sa vyvlastnenie stalo právoplatným.
Celý problém podľa dostupnej dokumentácie vznikol nedôslednosťou štátu. Keď obec na základe delimitačného protokolu v roku 2002 požiadala katastrálny úrad o list vlastníctva, zistila, že k vkladu do katastra nikdy nedošlo. „Štát de iure na pozemky nikdy nemal list vlastníctva, takže napriek vyvlastneniu naďalej zostávali majetkom pôvodných vlastníkov," dodáva Uhrina.
Obec tento fakt zapracovala do dodatku k delimitačnému protokolu s tým, že záležitosť mal dať do poriadku štát. Podľa Uhrinu je dodatok v súčasnosti „len zdrapom papiera, na základe ktorého nedošlo k žiadnym rokovaniam, nie to ešte riešeniu konkrétneho problému, resp. finančnému vyrovnaniu." Podľa jeho slov „v tom obec zostala sama, štát preložil ťarchu problémov na jej plecia". Ako dodal, finančné vyrovnanie pozemkov, ktoré už raz štát odkúpil, by vyšlo obec asi na 1,5 milióna korún, rovnaká suma sa zapracovala do protokolu.
Obec sa snažila o zápis do katastra a získanie listu vlastníctva k pozemkom prostredníctvom žiadosti adresovanej na krajský úrad. Ako dôkaz použila práve vyvlastňovacie rozhodnutie. Presne v tom čase sa však menila legislatíva a nová už neumožňovala, aby výsledok vyvlastňovacieho konania na základe dôkazov zapísal katastrálny úrad, ale musel o tom rozhodnúť súd. „Neostávalo nám iné, ako obrátiť sa na súd a podať žaloby na každého vlastníka osobitne."
Priznáva, že nie všetci vlastníci, resp. ich potomkovia robia problémy. Niektorí vyvlastnenie uznávajú a nič si nenárokujú, hoci so sumou za vyrovnanie väčšinou nesúhlasia. „Žiaľ, už sme zakúsili aj konkrétny prípad, kedy sa potomok majiteľa časti pozemkov ohlásil ako dedič a argumentoval platným listom vlastníctva. Iróniou je, že jeho pozemok prechádza presne stredom futbalového ihriska, hrozil aj jeho oplotením. Navrhoval prenájom vo výške, ktorá bola pre nás neakceptovateľná alebo priamo odkúpenie. Nesúhlasili sme. Aby sa problém neopakoval, požiadali sme súd o vydanie predbežného opatrenia, aby 'majitelia' nemohli do vyriešenia sporu manipulovať a disponovať s pozemkami," vysvetľuje starosta.
Zatiaľ podľa jeho slov bolo rozhodnuté v jedinom prípade, obec celkovo začala desať sporov. „Iróniou je, že on sa svojich nárokov vzdal, ale keďže 'prehral', musí zaplatiť súdne trovy asi 5-tisíc korún. Preto obec hľadá možnosť, aby to zaplatila za neho. Vyzerá to, že prejdú roky, kým získame pozemky pod školou, ale iné nám nezostáva. Dovtedy je cesta k eurofondom zarúbaná," zhrnul fakty Uhrina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
