blízkosti slovensko-ukrajinských hraníc, ktoré sú nimi vybavené, má problémy s financovaním verejného osvetlenia. Od začiatku roka na nočné osvetlenie nedostali od štátu ani korunu. Niektoré ho preto v noci načas vypínali a svietili šetrnejšie. To ale spôsobuje problémy pri fungovaní kamerového systému. Bez nočného osvetlenia sú kamery prakticky nanič. Oko zákona potme nezachytí ani "kamión nelegálnych migrantov".
K radikálnemu kroku pristúpili prednedávnom v obci Porúbka, kde prestali svietiť približne pred mesiacom. "Asi dva týždne sme vypínali svetlá už o desiatej večer, pretože ministerstvo nám od začiatku roka neposlalo financie na ich prevádzku. Z obecného rozpočtu to neutiahneme, nechceli sme riskovať, že nám peniaze vôbec neprídu," povedal starosta obce Tomáš Schenelly. Napokon celovečerné osvetlenie v uliciach, kde sú kamery, obnovili. "Po telefonáte s ministerstvom vnútra nám boli prisľúbené peniaze, ktoré by sme mali dostať približne v júni, takže opäť svietime," dodal Schenelly. V obci Husák majú proti nelegálnej migrácii a pašerákom nainštalované tri kamery. Napriek tomu, že peniaze od štátu ešte nedostali, svietia nepretržite. Na celoročnú prevádzku osvetlenia im pritom treba 72-tisíc korún. Bez očakávanej štátnej dotácie, ktorá pokryje takmer 70 percent nákladov, by obec celú noc rozhodne nesvietila "Zatiaľ to financujeme z vlastných zdrojov, ale je to na úkor iných aktivít. Keď dostaneme peniaze z ministerstva, potom môžeme dofinancovať záležitosti, ktoré sme museli nateraz odložiť," tvrdí starostka Mária Sulejová.
Problémy okolo financovania sa objavili už vlani, keď ministerstvo vnútra poukázalo obciam peniaze až po polroku. Alena Koišová z tlačového oddelenia MV SR tvrdí, že peniaze napokon dostali všetky obce. O finančnej podpore na tento rok rozhodne do konca marca Rada vlády pre prevenciu kriminality, ktorá preventívny projekt Bezpečné obce zastrešuje. Už teraz je však jasné, že príspevok nemusia dostať všetky obce v očakávanej výške. "Rada posudzuje žiadosti jednotlivých obcí a po vyhodnotení rozhodne, ktoré získajú príspevky z rozpočtu ministerstva vnútra. Príspevok na osvetlenie nie je nárokovou čiastkou, hoci dosiaľ ho dostali všetci žiadatelia. Najbližšie zasadnutie Rady sa uskutoční v priebehu niekoľkých dní," informovala. Na financovanie všetkých preventívnych projektov, nielen osvetlenia či kamerových systémov, má rada v tomto roku k dispozícii 24 miliónov, čo je zhruba 3 milióny korún pre každý kraj. Rada podľa Koišovej síce požiadavky obcí detailne prerokuje, ale už teraz je jasné "že vysoko prevyšujú tohtoročné možnosti dotácií."
Starosta Tibavy Stanislav Zubaľ je presvedčený, že ak im neschvália dotáciu, obec v apríli po desiatej večer osvetlenie vypne. "Do tohto projektu sme išli len s podmienkou, že nám na naň budú prispievať, hoci sme vedeli, že táto dotácia nie je nárokovateľná," povedal. Pre prihraničné obce je prioritou ich rozpočet, ktorý s nočným nonstop osvetlením pre kamerový systém nepočíta. Jeho fungovanie bude preto kvôli nízkemu, resp. obmedzenému príspevku štátu ohrozené. Kamery sa v obciach na slovensko-ukrajinskej hranici začali inštalovať v zmysle projektu Bezpečné obce v roku 2004. Do projektu bolo zatiaľ zaradených 23 obcí s celkovou finančnou dotáciou vyše 16 miliónov korún. Okrem nej dostali na prevádzku a osvetlenie cez 2 milióny korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
